Obyčajne neobyčajný život

Prednedávnom vyšla v malom vydavateľstve E.J. Publishing, zameranom na vydávanie obsahovo aj ilustračne kvalitných diel pre deti a mládež, kniha slovenskej autorky Sone Balážovej – Klementína. Svojím nevšedným formátom a papierovou väzbou pripomína zošit, pokreslený a popísaný vašou vlastnou tvorbou, a vyvoláva dojem, že ste knihu práve vytiahli z vrecka a chcete do nej prihodiť ďalšie kresby a príbehy. Akurát do tašky a na cesty.

Aj obsahovo ide naozaj o akýsi „zošit“ s poznámkami, zápiskami a zážitkami  osemročnej školáčky Klementíny. Kniha o obyčajnom dievčati, s obyčajnými príbehmi, s neobyčajnými menami a neobyčajnými názvami kapitol (napr. Koktó, Žán, Žán a Žán, Kôň vo fľaši, Orechové mozgy, Revolučné teploty a pod.) odhaľuje, že obyčajné veci nakoniec nie sú celkom obyčajné, najmä potom, ako sa Klementína stretne s „neviditeľným“ chlapcom Vendelínom.

Ozaj... a prečo rodičia vybrali Klementíne také nezvyčajné meno? Súvisí to nejako s kozou, ktorá starým rodičom zomrela práve v deň, keď sa narodila Klementína? A prečo sa dejú Klementíne (ne)obyčajné veci? No predsa preto, že má práve osem rokov. A osmička v dátume alebo roku je vraj výnimočná. Aspoň tak to tvrdí ona a história.

Keď dievča spoznáva desaťročného chlapca Vendelína, je taký nenápadný, že ho vlastne vôbec nie je vidieť. Nevšimne si ho ani teta v kaviarni. A občas si v kine na neho niekto omylom sadne, lebo ho jednoducho nevidí. Inak je to celkom obyčajný chlapec. Spolu s Klementínou hľadajú stratenú korytnačku, s kamarátom Damiánom chytajú na plavárni ryby alebo naháňajú jeseň. Teda... pokúšajú sa zistiť, čo sa stane so všetkým lístím, ktoré padne na zem na jeseň. A ešte vo vreckách nosia piesok, ktorý sa im tam vždy nejakou záhadou objaví. A tiež sa veľa rozprávajú, prechádzajú, skúmajú, tešia a smejú. Tak ako všetky obyčajne neobyčajné deti. A pretože sú ešte malí, majú aj veľa otázok, napríklad: „Prečo voda v riekach tečie? (...) Kam sa do tenkej ceruzky zmestia všetky tie obrázky, čo nakreslí? (...) Kto robí diery na ponožkách alebo kto stavia okolo tunelov také vysoké kopce?“ (s. 97 – 98)

Príbehy sú písané v prvej osobe, takže akoby sa čitateľom prihovárala samotná Klementína. Občasné expresívne a „žoviálne“ oslovovanie čitateľov („čo vám budem hovoriť“, „nebudem vám klamať“) však miestami narúša text a pôsobí trochu násilne. Inak je to textovo aj ilustračne vyvážená kniha.

Skúsená ilustrátorka Aneta F. Holasová vytvorila v knihe jedinečný svet vtipu, hravosti a fantázie, jej kresby sú nápadité, krásne jednoduché, farebné a zároveň nechávajú dostatok priestoru pre fantáziu. Tak ako to má v správnej detskej knihe vyzerať.

Knihu o dievčatku Klementíne, jej kamarátovi Vendelínovi, o rodičoch a starých rodičoch, o detstve a starnutí, láske a láskavosti, o zvieratách a prírode, o jednoduchých veciach stačí teda zastrčiť do vrecka alebo tašky a kedykoľvek sa k nej vrátiť a prijať kúsok pohody z (ne)obyčajného detského sveta.

Natália Dukátová (1977)

Vyštudovala učiteľstvo na Pedagogickej fakulte UK a Ruské a východoeurópske štúdiá na FiF UK v Bratislave. V roku 2020 skončila doktorandské štúdium na Ústave svetovej literatúry SAV. Venuje sa výskumu literatúry pre deti a mládež a všeobecne kontextom v detskej literatúre.

Soňa Balážová: Klementína

Ilustrácie: Aneta F. Holasová

Bratislava: E.J. Publishing, 2021