Vyhľadávanie
Autorská monografia dvoch rešpektovaných slovenských filmových teoretičiek, Evy Filovej a Evy Vžentekovej, je spoločným výstupom dvoch paralelne prebiehajúcich autonómnych výskumov hraného a dokumentárneho filmu domácej proveniencie, ktorý sa akýmsi spôsobom dotýka historického obdobia existencie Slovenského štátu.
Eva Filová a Eva Vženteková: Slovenský štát vo filme. Dokumentárna a hraná tvorba po roku 1945
Bratislava: Vlna, 2020
Ambíciou autoriek teda bolo preskúmať prakticky všetky relevantné filmy, ktoré vznikli v domácej, slovenskej, československej alebo znova slovenskej produkcii k téme Slovenský štát. Ide o filmy, ktoré akosi zachytávajú, prípadne interpretujú Slovenský štát, nie nevyhnutne ako štátny útvar, ale aj ako historické obdobie, čo napríklad znamená, že monografia sa vo veľmi rozsiahlej miere venuje aj Slovenskému národnému povstaniu.
Knihu samu osebe pritom tvoria pre potreby monografie adaptované štúdie a texty publikované oboma autorkami už skôr, v rozmedzí rokov 2014 až 2019 v iných periodikách, prevažne v časopisoch Kino-Ikon, ale aj v Slovenskom divadle či Viere a život, ale nielen v nich. Prehľad, kde boli texty publikované pôvodne, je súčasťou monografie, takže potenciálny čitateľ sa dozvie, že s textami obsiahnutými v knižke sa mohol stretnúť už kdesi inde, avšak v iných súvislostiach a v inom kontexte.
Za hranice filmovej vedy
A tu sa dostávame k tomu naozaj dôležitému. Kniha Slovenský štát vo filme totiž prekonáva relatívne úzko vymedzený akademický či akokoľvek inak profesijne a profesionálne vymedzený špecializovaný priestor filmovej vedy a filmovej histórie ako autonómnych disciplín. Smeruje k spôsobu čítania, ktorý obohacuje jednoducho tým, že čitateľ sa dozvie dovtedy neznáme veci: sumu informácií, ktoré sú zaujímavé samy osebe.
Iste, pri takomto spôsobe čítania sa môže zdať celkom irelevantné, že v kontextoch knižky o tom, ako sa v slovenskom a československom filme interpretoval a zobrazoval Slovenský štát, sa cituje, povedzme, Umberto Eco, to je však iba nepríjemný dôsledok toho, že autorky v zmysle ich profesionálneho vymedzenia jednoducho potrebujú podporiť niektoré svoje tvrdenia odkazom na autoritu. To je relevantná a legitímna hra, respektíve spôsob, ako sa podobné knihy píšu.
Alebo to skúsme inak. Kniha Slovenský štát vo filme je legitímnym a relevantným vedeckým, teoretickým, odborným textom, zároveň k nej však môžeme pristupovať ako k plnohodnotnej literatúre faktu, určenej čo najširšiemu okruhu čitateľov, ktorí nie sú, nechcú a vlastne ani nemôžu byť autorkám dôstojnými partnermi v odbornej diskusii, ale nechajú sa jednoducho poučiť.
Predovšetkým prvá časť – Vojna, povstanie, slovenský štát v dokumentárnom filme (Eva Filová) – štruktúrovaná siedmimi tematickými kapitolami, čitateľovi analyticky predstavuje, ako sa tvorcovia v konkrétnych dokumentárnych filmoch vyrovnávajú jednak s „vnútornými“ historicky definovanými témami (SNP, fašizmus, holokaust etc.), a jednak s „vonkajšími“ politickými, ideologickými. ale aj kultúrnymi a spoločenskými podmienkami a limitmi filmovej tvorby.
Druhá časť – Obraz rokov 1938 až 1945 v hranom filme pre kiná (Eva Vženteková) – je síce diskusii otvorenejšia v tom zmysle, že autorkina stratégia predstavuje vlastné modely interpretácie hraného filmu vo vzťahu k bližšie špecifikovaným motívom (priestory a prostredia, postavy a hrdinovia, rodiny a manželstvo etc.), aj tu sa však zreteľ kladie na samotné filmové diela, resp. autorka zostáva prísne na deskriptívno-popisnej úrovni, v rámci ktorej čitateľ môže jej tvrdenia konfrontovať s konkrétnymi filmovými dielami.
A práve tento rozmer sa mi zdá najzmysluplnejší: nielen si o filmoch čítať, ale nechať sa inšpirovať aj pri dívaní sa, pričom mnohé z aplikovaného neplatí len o filmoch, s ktorými pracuje autorka, ale aj o hraných filmoch všeobecne, čo už je však znova celkom iný rozmer spôsobu čítania tejto časti.
Dopočuť sa viac o slovenskom filme
Hoci monografia Evy Filovej a Evy Vžentekovej spadá do kategórií filmová veda a filmová história, zrejme nevyvolá odbornú diskusiu. Skôr sa mi javí ako dôležitá publikácia rozširujúca poznanie slovenského filmu a poznanie o slovenskom filme, predovšetkým preto, že o ňom vieme relatívne málo. Nie filmoví vedci a teoretici, ľudia, ktorým je film profesiou, ale čitatelia, kultúrna verejnosť či ako inak nazvať ľudí, pre ktorých je dôležité udržiavať si kultúrny prehľad. Lebo práve takéto čítanie sa mi zdá najzmysluplnejšie.
Korpus 220 filmov, hraných, dokumentárnych, dokumentárnych cyklov i televíznych seriálov venujúcich sa Slovenskému štátu vo filme, spracovaných erudovanými odborníčkami tak, že čitateľ ani na chvíľu nezapochybuje o jeho spoločenskej užitočnosti. Veda, ktorá má nielen zmysel, ale aj význam.
Juraj Malíček (1974)
Pôsobí v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre, kde prednáša teóriu populárnej kultúry, dejín kinematografie a interpretácie filmového diela. Príležitostne publikuje – časopisecky, knižne aj online.
Foto: Kameramani Karel Kopřiva (zľava) a Emil Rožňovec. Akciová spoločnosť Nástup, ktorá vznikla v roku 1939, dostala zo zákona výhradné právo výroby, dovozu, vývozu a distribúcie filmov na území Slovenského štátu.
Zdroj: © Slovenský filmový ústav
