Vyhľadávanie
Nechávať žiakov za trest po škole sa už dnes akosi nenosí. Módne trendy totiž učiteľom predpisujú učebnú metódu zvanú benevolencia. Kto učí, vie, o čom hovorím. A kto nie, určite mu je známa metóda „prižmúrenia oka“. Problém je len v tom, že tento „postup“ často vedie k trvalej slepote. No nechal som sa trochu uniesť, tak radšej poďme k veci.
Skúsená autorka Gabriela Futová sa na tento problém pozrela z trošku inej perspektívy. Príbeh knihy s príznačným názvom Poškoláci (SPN – Mladé letá) evokuje domnienku, že nie pre každého musí byť poškoláctvo otravné a ponižujúce. Protagonistka Šárka Steinerová je toho dôkazom, aj keď sprvu to s ňou vyzeralo všelijako. Kniha je totiž plná prekvapivých otázok a zistení. Napríklad: prečo sa zo vzorovej ambicióznej žiačky, triednej bifľošky, stala takmer trvalá poškoláčka, ktorá sa dokonca zaplietla s políciou? Ako to už v spoločenských prózach s dievčenskou hrdinkou býva, dej je zrkadlený rozprávačom v prvej osobe, teda cez protagonistku, ktorá postupne predstavuje svoju rodinu, školu, spolužiakov, záujmy a najmä každodenné strasti. Inými slovami: tradičný život tínedžera. Samozrejme, aj v tejto próze tvorí zápletku prekonávanie rôznych nástrah a pokušení v živote m ladého človek a , ktoré napokon dopomôžu k osobnostnému vyzretiu protagonistky. Ide o nástrahy v podobe výziev od provokujúcej, extravagantnej partie tínedžerov – poškolákov, v ktorej sa Šárka nechcene ocitá. Nechýba ani prvá láska. Aby bol obraz presvedčivý, je nutné zvládnuť najmä jazyk mládeže s prehľadom a bez umelých „nechceností“. No a chýbať nesmie ani humor, ktorý s jazykom úzko súvisí. Autorke sa viac-menej podarilo zvládnuť obidve parciality, snáď až na časté používanie slova premiantka, ktoré, pri všetkej úcte, dnešná mládež určite nepozná, a teda ani nepoužíva. Mnohé situácie a opisy sú však veľmi vtipné. Stačí sa pozrieť na hrdinkiných spolupoškolákov Ksichta, Mastniaka a Zmaľovanú. Futová umne graduje (ničím nerušený) dej a prikliešťuje tak čitateľa k stránkam až do konca knihy. Navyše, životnými príbehmi poškolákov odkazuje, že nie vždy musí byť prvý dojem (najmä zo zovňajšku) ten správny. Aj desivo vyzerajúca punkerka môže byť fajn baba a aj otrasný poškolák s mastnými vlasmi môže skrývať dušu intelektuálneho knihomoľa. No a pre zmenu, že ani zodpovednej študentke a vzornej dcére občas nezaškodí trošku zakázaného dobrodružstva. Autorka knihou Poškoláci znova potvrdila renomé skvelej narátorky.
