Od socialistického realizmu k periférii

Diskusný cyklus Poznámky pod čiarou pokračoval v októbri v kníhkupectve Knihy LIC a priniesol zaujímavé témy: od nových pohľadov na socialistický realizmus cez obraz druhej svetovej vojny v českej a slovenskej próze až po výskum periférnej literatúry.

Debaty s mladými profesionálmi, venujúcim sa literárnej kritike, teórii, histórii či iným aspektom literárneho života organizuje Literárne informačné centrum a Ústav slovenskej literatúry SAV. Prvým hosťom bol literárny kritik, publicista a interný doktorand Ústavu slovenskej literatúry SAV Viliam Nádaskay. Venuje téme socialistického realizmu (na to, čo mal predstavovať a čím nebol a ako ho môže literárna veda reflektovať v súčasnosti) a v diskusii zdôraznil, že vo svojom chronologickom výskume sa dostal zatiaľ najmä po 50. roky 20. storočia a skúma posuny v prístupoch jednotlivých vybraných autorov či znaky, ktoré majú jednotlivé obdobia spoločné. Taktiež odpovedal na otázky z publika, napríklad na to, či a ako sa v tomto období pracovalo s humorom.

Druhé stretnutie s názvom Jakie społeczeństwo taka literatura (Aká spoločnosť, taká literatúra) bolo venované téme druhej svetovej vojny a vyrovnávania sa s ňou v slovenskej, českej a poľskej literatúre. Agnieszka Słowikowska (kritička a publicistka), ktorá študovala na Varšavskej univerzite históriu a slavistiku, predstavila svoj výskum, v ktorom sa venovala súčasnej próze a tretej generácii povojnových autorov (Paziński, Twardoch, Dehnel, Tučková, Denemarková, Katalpa, Krištúfek, Rankov, Lavrík). Bližšie objasnila problematiku obete, viny, traumy a pamäti pri obraze sudetských Nemcov alebo holokaustu. Účastníkom stretnutia priblížila, v čom sa môže pohľad na udalosti druhej svetovej vojny líšiť a v čom môžeme hľadať podobnosti v literatúre Slovenska, Česka a Poľska. V diskusii sa dotkla nielen aktuálnych trendov v poľskej literatúre (detektívka, reportáže, historická próza), ale aj v poľskom literárnovednom výskume (geopoetika, priestor, trauma, vina, totožnosť, kultúrne pohraničie).

Posledným hosťom druhej série bol Matej Masaryk, publicista, literárny kritik a odborný asistent na FiF UK, ktorý dva roky pôsobil na lektoráte slovenčiny v ukrajinskom Užhorode. V debate pod názvom Na hraniciach a za hranicami sa ho moderátorka Soňa Uriková pýtala na oblasť výskumu periférnej literatúry, čo ho na nej zaujalo, ako sa dá definovať periféria, prečo môže byť na okraji výskumného záujmu, ale aj na to, či sa vôbec dá hovoriť o existencii „súčasnej periférie“. Okrem Masarykovho aktuálneho výskumu sa dotkli aj problematiky literárnej kritiky (spôsoby písania od reflexívneho po literárnohistorické), lektorátu v zahraničí, literatúry a filológie či letnej školy slovenského jazyka a kultúry SAS a možností štúdia (aké podmienky má slovenský študent v zahraničí a naopak, ako vyzerá finančná stránka vysokoškolského štúdia v cudzine).

Pokračovanie tohto popularizačného podujatia ukázalo, že literárna veda nie je uzatvorená disciplína, ale čoraz viac sa otvára širokej verejnosti, ktorá má o nové výskumné témy záujem.