Človek je spätý s miestom, kde sa narodil, vyrastal, pracoval... Početné a žánrovo rozmanité publikácie o jednotlivých regiónoch slovenska nasvedčujú tomu, že ľuďom záleží na histórii ich miest či dedín a taktiež na uchovaní ich pôvodných podôb.

Monografiu o záhorskej obci venoval sedemčlenný autorský kolektív, vedený historikom Františkom Višváderom, všetkým Suchohradčanom, ale môžeme ju odporučiť do pozornosti aj ostatným. V  knihe Encyklopédia Suchohradu. Dimburka (Obecný úrad Suchohrad 2011) sú heslá (spolu 335) abecedne zoradené. Zachytávajú takmer všetky oblasti života obce v minulosti i v súčasnosti. Chcete si prečítať o božích mukách, prvých autách, španielskej chrípke či o chránených územiach? Ste zvedaví, či je zaradené heslo aj o dožinkoch, kompe, obecnej knižnici alebo o najčastejších i zaniknutých priezviskách? Potom vás kniha určite nesklame. Samozrejmosťou takmer 400-stranovej encyklopédie je veľké množstvo fotografií, reprodukovaných dobových obrázkov, písomností a pohľadníc. Na konci sa nachádzajú precízne spracované prílohy: zoznam mien, kto je kto v Suchohrade, jedenásť piesní s notami, ktoré zaznamenal Janko Blaho, 1550 výrazov zo slovníka Dimburčanov, rozsiahly zoznam prameňov, literatúry a register. Ako sa vyjadrili v knihe uvedení recenzenti: „…autori využívajú encyklopedickú stručnosť, ale neochudobňujú čitateľa o komplexný pohľad na podstatu informácií. Sú písané sviežim štýlom, s pozvoľnou gradáciou pri objasňovaní problému…“, a s týmto je možné iba súhlasiť. Ocenením mravčej práce autorov je skutočnosť, že publikácia sa stala Knihou Záhoria za rok 2011. Je to výhra v ankete, kde sa o priazeň čitateľov uchádzalo až 38 kníh rôznych žánrov (beletria, poézia, zborníky, katalógy, náučné knihy) spätých s regiónom Záhoria.

-jp-

 

Terézia Kvapilová je autorkou kníh Nad Závody neni (2008) a O sící a žací, o svátkoch aj pátkoch Závodzanú (2010). Jadrom jej tretej publikácie Prez Závody je chodníček, za Závody kríž (KUD Apokalipsa 2012) sú ľudové piesne z obce Závod, ale aj piesne, ktoré sa v tejto dedinke na Záhorí v minulosti spievali. Kvapilová zozbierala 164 textov tematizujúcich najmä lásku, svadbu, odvod na vojnu, každodenný život ľudí. Sú to skladby smutné aj veselé, trúchlivé aj roztopašné. Ku každému oddielu knihy napísala stručný komentár, ktorý je zmesou etnografického pozorovania a autenticky prežitých záznamov o živote ľudí v obci. Texty autorkou zaznamenaných piesní sprevádza notový zápis. Škoda len, že graficky pôsobivo koncipovaná kniha nie je multimediálnou, že neobsahuje aj nahrávky aspoň niektorých skladieb. Pre čitateľa neznalého nôt sa tak stáva nechtiac odťažitou. Pri druhom vydaní by sa ju preto žiadalo doplniť prinajmenšom o CD nosič, prípadne o DVD s nahrávkou vystúpenia miestnej folklórnej skupiny. Ktovie ale, či tento návrh nie je len utópiou. Sama Kvapilová totiž musela so zjavnou horkosťou v srdci priznať, že práve predstavitelia obce Závod sa k vydaniu jej kníh správajú macošsky. A pritom jej knihy oceňuje nielen celé kultúrne Záhorie, ale aj slovenská etnológia, ba aj zahraniční čitatelia. Ten, kto siahne po Kvapilovej práci a bude si schopný z autopsie alebo s pomocou notového záznamu zaspievať aspoň zopár ňou editovaných piesní, kúpu jej knihy neoľutuje.

Peter Mráz

 

Máriu Tomisovú nadchli staré pohľadnice z  jej rodnej obce Stará Turá, preto sa podujala spracovať o  nej publikáciu s náz vom Zaniknutá „stará“ Stará Turá (Eko-konzult 2012). Malé mestečko nikdy nebolo regionálnym ani politickým centrom, nestál tu žiaden zámok či iné významné historické pamiatky. Patrí mu však istá popredná priečka. Je jedným z  mnohých miest, ktoré stratili svoju pôvodnú podobu, svoju tvár. Dôkladná asanácia mestečko úplne zmenila, a preto je zámerom knihy aspoň čiastočne zdokumentovať, ako Stará Turá vyzerala na začiatku 70. a 80. rokov 20. storočia. Gro publikácie tvoria fotografie zbúraných domov dokumentujúce pôvodnú architektúru. Najviac sa však autorka azda natrápila na ručne kreslenej mape, ktorá ponúka obraz Starej Turej najmenej spred 40 rokov.

-bb-

 

Mária Hajičková sa čitateľom už druhý raz predstavuje knižnou publikáciou, tentoraz románom Sudeťáčka (Fama Art 2012), ktorý je situovaný do jej rodného Zemplína 50. a 60. rokov minulého storočia. Autorka na pozadí príbehu mladej manželskej dvojice zachytáva veľké premeny na východnom Slovensku v danom období, a to v dvoch rovinách. Jednak išlo o industrializáciu predtým poľnohospodárskeho kraja, jednak o  spoločenské zmeny – napríklad v štruktúre obyvateľstva (príchod odborníkov z Čiech), ale v dôsledku toho aj v mentalite pôvodného obyvateľstva, v závanoch nového myslenia. Vychádzajúc aj z osobnej skúsenosti a  z  vlastného pozorovania autorka pomerne podrobne mapuje najmä zmeny v postavení ženy ako manželky a matky, ale aj pracovníčky a kolegyne, vo vzťahoch vnútri rodiny i mimo nej. Všíma si, ako postupne a ťažko sa prekonávajú tradičné názory, stereotypy, mimo kritickej pozornosti nenecháva viaceré neduhy domáceho obyvateľstva (alkoholizmus, ľpenie na majetku, závisť a nežičlivosť…), ale približuje aj pozitívne ľudské typy a ich gestá súdržnosti a vzájomnej podpory.

Príbeh manželskej dvojice Michala a jeho českej ženy Šárky, ich počiatočné problémy i to, ako ich prekonávali, podáva autorka v románe prostredníctvom jednoduchého realistického rozprávačstva, nezaťažuje ho zbytočným psychologizovaním postáv, dejové línie sa odvíjajú priamočiaro, nekomplikovane, podobný charakter majú aj početné dialógy. Napriek výhradám (častý výskyt klišé – či už pri tvorbe postáv, kompozícii deja alebo v jazyku) román prináša vcelku výstižný pohľad na spoločensko-politickú realitu zobrazovaného obdobia, na spôsoby, akými sa táto premietala do osobných príbehov, a tak môže prispieť k pochopeniu dobovej situácie – nielen zemplínskeho regiónu.

-ezf-

 

Publikácia Slovenské syry (Eko-konzult 2013) od Jána Seleckého je na rozdiel od predchádzajúcich kníh orientovaná na celé naše územie. Najmä preto, že o začiatku výroby syrov na Slovensku sa vie len málo, cieľom autora bolo teda priniesť komplexnú a informačne vyčerpávajúcu publikáciu na túto tému. A naozaj, zahŕňa všetko. Od začiatkov výroby syrov na Slovensku, cez etymológiu názvov, technologické zvláštnosti, členenie a  podrobnú charakteristiku. Čitateľ sa dozvie všetko o syroch aj o jednotlivých regiónoch, ktoré boli alebo ešte sú výrobou syrov typické. Napríklad tavené syry sa u nás začali prvýkrát vyrábať vo Zvolenskej Slatine a rokfort v Mičinej pri Banskej Bystrici.

-bb-