Vyhľadávanie
Mika Laaksonen je ďalším rezidentom v Banskej Štiavnici.
Začínajúci prekladateľ zo slovenčiny do fínčiny Mika Laaksonen počas rezidenčného pobytu Trojica AIR v Banskej Štiavnici zostavuje tematické číslo fínskeho časopisu Särö. Cieľom je predstaviť fínskemu čitateľovi jednak slovenskú literatúru a kultúru, jednak problematiku stretnutí dvoch malých jazykov. Bude obsahovať príspevky o.i. od dlhoročnej vedúcej slovakistiky vo Fínsku, Anny Kyppö, či zakladateľky fínčiny na Slovensku, Zuzany Drábekovej, ale aj preklady ukážok zo slovenskej prózy a poézie vyhotovených Alexandrou Salmelou, Eerom Balkom, Jarim Aulom či Mikom Laaksonenom. S posledným menovaným vám prinášame rozhovor napríklad o tom, čím slovenská literatúra môže zaujať fínskych čitateľov a čo považuje pri prekladaní za najväčiu výzvu.
Mika Laaksonen sa spolu s Vandou Rozenbergovou predstaví aj v Banskej Štiavnici na tradičnej diskusii, ktorá náš rezidenčný program Trojica AIR približuje verejnosti. Bude sa konať 19. júla o 18:00 v Art Cafe Banská Štiavnica. Diskusiu bude moderovať Alexandra Salmela. Viac informácií o podujatí nájdete na Facebooku.
Čo vedia Fíni o Slovensku a aký je význam šírenia slovenskej literatúry vo Fínsku?
Pre širšiu fínsku verejnosť sú Slovensko a jeho literatúra doposiaľ veľkou neznámou obalenou do hmly. Poznatky aj tých rozhľadenejších Fínov o krajine medzi Tatrami a Dunajom sa spravidla začínajú a končia pri hokejistoch. Bratislava, ktorá sa svojho času tešila celkom slušnému záujmu fínskych turistov, utkvela v pamäti väčšiny fínskeho národa – zásluhou toho, že v roku 2011 tam Fínsko získalo svoje historicky druhé zlato na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji. Na univerzite v meste Jyväskylä bol doposiaľ jediný lektorát slovenského jazyka a literatúry v severských krajinách, z ktorej, najmä vďaka dlhoročnej vyslovene mravčej práci lektorky Anny Kyppö, vzišli viacerí rýdzo fínski prekladatelia slovenčiny, ktorí prejavujú živý záujem o slovenskú literatúru a kultúru. Odvrátenou stranou mince je, že sa tento lektorát má teraz zrejme zrušiť, a to aj napriek pretrvávajúcemu záujmu o jazyk, ktorí môže slúžiť aj ako odrazový mostík pri štúdiu iných slovanských jazykov. Slovensko sa vo Fínsku môže popýšiť dvojdomou spisovateľkou, bratislavskou rodáčkou, Alexandrou Salmelou, ktorá utkvela v pamäti kultúrnej verejnosti vďaka tomu, že v roku 2010 získala, ako prvá cudzinka vôbec, azda najprestížnejšiu literárnu cenu, Finlandiu. Ešte stále je čo objavovať...
Späť ku kultúre. Bosniansko-chorvátsky spisovateľ Predrag Matvejević v jednej zo svojich kníh na margo Slovanov poznamenal, že je pre nás príznačné, že sa do boja aj za zdanlivo stratenú vec vrháme s nevídaným zápalom. Do tejto definície by sa azda dali zahrnúť aj viacerí slovenskí dejatelia a spisovatelia, ktorí napriek nepriazni osudu sa rozhodli ísť proti prúdu, preraziť hlavou múr – kultúra a spoločnosť z nich ťažia dodnes. Domnievam sa, že máloktorá rozlohou menšia krajina sa môže popýšiť tak mnohotvárnou literatúrou, ktorá by zároveň bola vo svete tak málo známa. V slovenskej literatúre tkvie podľa mňa nevyužitý kultúrny potenciál. Jej vzlet si však vyžaduje sebapoznanie, sebaúctu a odvahu, aby jej mohli „narásť krídla“.
Čím môžu ukážky, na ktorých pracujete, zaujať fínskych čitateľov?
Pracujem na celej palete ukážok od viacerých žánrovo aj štýlovo rôznorodých autorov. Ukážky sú konkrétne z kníh: Slon na Zemplíne od Andreja Bána, Čepiec od Kataríny Kucbelovej, Muž z jamy a deti z lásky od Vandy Rozenbergovej a Mengeleho dievča od Violy Stern Fischerovej a Veroniky Homolovej Tóthovej. Myslím si, že fínskeho čitateľa môžu tieto úryvky osloviť práve určitou dávkou exotiky nespoznaného a nevšedného. Vyžaruje z nich určitá atmosféra, ktorá podľa mňa slohom vyjadruje rozmanitosť a pestrosť tej mozaiky, ktorú nazývame Slovensko. V ukážkach príbehov nájdeme životnú drámu, malé a veľké dejiny ale aj slzy cez smiech. Myslím si, že pokiaľ sa prekladateľ trafil, môžu ukážky odmeniť čitateľa práve svojou novotou, sviežosťou a čítavosťou.
Čo považujete pri práci na týchto konkrétnych prekladoch a zostavovaní čísla časopisu za najväčšiu výzvu?
Chystáme v spolupráci s fínskym literárnym a kultúrnym časopisom Särö („Trhlina“) vydanie monotematického čísla, venovaného slovenskej literatúre a kultúre. Ide o prestížny projekt, keďže našim cieľom je predstaviť slovenskú literatúru Fínom. Nosnými témami časopisu budú literárne mosty medzi menšími jazykmi, akými sú slovenčina a fínčina, a o význame tejto literárnej výmeny pre kultúru v období globalizácie.
Azda najväčšou výzvou pri prekladaní je sprostredkovať a preniesť obraznosť konkrétneho textu. Ako vysvetliť slovenskú historickú pamäť, reálie, alebo miestne tradície a zvyky fínskemu čitateľovi, ktorý predsa len prežíva trochu inú realitu?
Komunikujete pri prekladaní s autormi?
Musím sa priznať, že doteraz som komunikoval s autormi iba prostredníctvom ich textov. V poslednom čase, aj vďaka rezidenčnému pobytu a sprostredkovaniu LIC, som nadviazal veľa nových zaujímavých kontaktov so slovenskými spisovateľmi, a verím, že nadchádzajúce stretnutia nás vzájomne nielen obohatia, ale dopomôžu aj nášmu projektu. Pri prekladaní sú mojou veľkou oporou viacerí skúsení fínski prekladatelia, ako napríklad Eero Balk, Jari Aula či už spomínaná Alexandra Salmela.
Vyhovuje vám práca na preklade počas rezidencie? Viete sa takto lepšie sústrediť?
Banská Štiavnica si ma získala. Je to tvorivé prostredie. Na každom rohu z nej dýcha história a literatúra. Viacerí moji obľúbení slovenskí autori sú Štiavničania. Som vďačný, že som mal možnosť nielen pracovať v Štiavnici, ale aj sa oboznámiť s mestom bližšie. Keďže mám trvalé zamestnanie, využil som svoju letnú dovolenku na rezidenčný pobyt a mal som tak vzácnu a výnimočnú možnosť odpojiť sa od každodenného stresu, a venovať sa literatúre, prekladaniu a plánovaniu.
Čomu ďalšiemu sa v tomto období venujete - iné preklady, vlastné texty a pod.?
Som voľnočasový prekladateľ, ktorý literatúru miluje a literárne dianie na Slovensku sleduje s veľkým záujmom. Zaujímam sa o literatúru pre jej vnútorné hodnoty – možnosť spoznávať nové svety a kultúry, a vnímať ich hlbšie. Budem rád, ak sa mi svojou troškou podarí rozprúdiť záujem o slovenskú literatúru vo Fínsku.
Nedávno som vďaka podpore LIC do fínčiny preložil svoju prvú ukážku, úryvok z novely Neva od Petra Pišťanka. Bol som veľmi príjemne prekvapený, keď mi šéfredaktor azda najprestížnejšieho fínskeho literárneho časopisu Parnasso, prisľúbil, že táto ukážka vyjde ešte koncom tohto roka.
Literárne informačné centrum si ma doslova získalo pre túto prácu a tento projekt, podporujú a vychovávajú budúce pokolenia prekladateľov a šíriteľov slovenskej literatúry, ktorá si zaslúži, aby nezostala popoluškou, ale o nej svet počul. Za podporu a prácu, ktorú vykonávajú, im patrí moja úprimná vďaka a úcta.
