Odišiel Anton Marec

 11. 8. 1953 Žilina-Považský Chlmec — 21. 9. 2021 Vysoké Tatry

"Človek istý čas dozrieva, žije s istými predstavami a snami. Myslel som si, že všetko, čo v Tatrách robím, ako  konám a zmýšľam, či už na chatách alebo v horskej službe, kde som pracoval, je istým vkladom do budúcnosti. Bolo to celkom prirodzené, veď veľa vecí robíme s výhľadom na to, čo príde. Vložil som do tohto prostredia veľa pozitívnej energie s vedomím, že to má nejaký zmysel. No a  teraz mi v hlave rezonuje práve opačné príslovie: Všetko ostáva zabudnuté, a nič nie je odpustené. To, čo som  budoval pre  budúcnosť s úmyslom, že sa mi raz nejako vráti,  sa kamsi prepadlo. Mnoho ráz som rozmýšľal o tom, prečo je to tak, čo je hnacím motorom našej ľahostajnosti, nevšímavosti a nevďačnosti. Odpoveď je zložitá a neurčitá. Napríklad ľudia, ktorí mi kedysi boli vďační, že som ich na vysokohorskej chate privítal, že som im podal čaj, lebo na ten čaj vtedy možno nemali, ma ani nepozdravia. Dnes sú z nich veľkí obchodníci, boháči, ktorí si o sebe namýšľajú, že sú dôležití. Toto je poznanie, čo ma pribilo o skalu."

Takto odpovedal Anton Marec v rozhovore z roku 2013 na zamyslenie Romana Brata o tom, že mu respondent vo svojom celoživotnom zápase pripomína Prometea, ktorý sa podujal na takmer neriešiteľnú úlohu: "Aj ty ustavične čosi zachraňuješ, čosi hľadáš a vylepšuješ, no ľudia akoby ti celkom nerozumeli. Ba neraz majú sto chutí  pribiť ťa o skalu za tvoje čudáctvo a chúťky meniť svet." Spisovateľ Daniel Hevier vo svojom statuse na Facebooku o autorovi píše: "V Mladých letách som si uňho "objednal" knihu o horolezectve Zóna odvahy, a taký bol aj on - vždy sa pohyboval v zónach odvahy."ň

Anton Marec po maturite na gymnáziu v Žiline (1971) študoval r. 1974 – 79 slovenčinu a angličtinu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Krátko pôsobil ako pedagóg na Strednej ekonomickej škole v Žiline, od r. 1979 prešiel viacerými zamestnaniami vo Vysokých Tatrách (horský nosič, chatár, lyžiarsky inštruktor a i.), bol profesionálnym členom Horskej služby. Po niekoľkoročnom publikovaní v časopisoch debutoval novelou Na hrebeni víchrica (1982). Vydal viac ako 30 prozaických a faktografických kníh: knihy o Tatrách, Spiši, tatranských osadách, portréty ľudí. Deťom sú určené zozbierané a prerozprávané povesti a legendy. Bol autorom niekoľkých  rozhlasových hier. V roku 2018 mu bola udelená cena Cena primátora mesta Vysoké Tatry.

 

Foto: Peter Procházka