Odišiel Ján Turan

V sobotu 14. 8. 2021 vo veku nedožitých 90 rokov zomrel v Bratislave básnik Ján Turan, manžel spisovateľky Jany Šrámkovej a otec básnika Andrijana Turana. Popri tvorbe pre dospelých sa celý život venoval literatúre pre deti. Takmer 17 rokov pôsobil ako šéfredaktor časopisu Slniečko, ktorý previedol ťažkými rokmi normalizácie, a s profesionálnym redakčným kolektívom sa mu podarilo udržať jeho nadštandardnú literárnu a ilustračnú kvalitu. Vďaka nemu sa nezopakoval fatálny osudový zvrat z 50. rokov, keď bolo Slniečko pre ideologické a politické zmeny vykázané zo sveta detskej literatúry na 19 rokov.

Janko Turan sa s postupujúcim vekom čoraz hlbšie a dôslednejšie vnáral do sveta literatúry pre deti. So skúsenosťami vedúceho editora vydavateľstva Mladé letá či riaditeľa Štátneho bábkového divadla v Bratislave sa naplno venoval tvorbe pre deti mladšieho školského veku a prekladu. Jeho básne i prózy figurujú v množstve pôvabných knižiek pre deti, v šlabikároch i čítankách. Vytvoril mnoho textov známych populárnych piesní.

Ján Turan patrí ku klasike slovenskej literatúry pre deti, overenej niekoľkými generáciami detských čitateľov. K jeho devízam patrí predovšetkým dômyselná hra so slovom, humorný pohľad na svet a spontánna komunikácia s dieťaťom.

Ako redaktor literatúry pre deti a mládež pôsobil vo vydavateľstve Mladé letá 33 rokov. V tom čase sa ako básnik etabloval predovšetkým svojou tvorbou pre dospelých. Akoby sa intuitívne vyhýbal konfliktu záujmov, lebo v poézii pre deti sa prezentoval len sporadicky. A tak podstatnú, tú umelecky najzrelšiu časť svojho diela pre deti vytvoril až po odchode do dôchodku.

„Kedysi som písal najmä poéziu pre dospelých,“ povedal autor vo svojom rozhovore s Helenou Dvořákovou v r. 2018. „Posledné desaťročia sa však venujem výlučne tvorbe pre raný školský vek. A svoju súčasnú tvorbu pre deti pokladám za spoločensky významnejšiu, závažnejšiu i čitateľsky úspešnejšiu.“ V spomínanom dôchodkovom veku napísal desať kníh pre deti. Polovica z nich obsahuje okrem básní aj prozaické rozprávkové či poviedkové cykly:  Keby Kubo kubom bol (1990), Makulienka (1993), Kocúrik na čerešni (2002), Taška Janka Hraška (2006), Smelá Apolienka (2012) či S nosom od zmrzliny (2015).

V Smelej Apolienke autor vytvoril osvedčenú skladbu prozaických textov, poézie a hádaniek. Aj keď sa protagonistkou knihy stala prváčka Apolienka, kniha bola určená pre širšiu vekovú škálu. Striedanie rôznych žánrov a ich kratučké rozsahy vytvorili priestor pre vábivú čitateľskú hru. Príbehy dievčatka a jej starého otca sú alúziou na autorove osobné zážitky. V ich dialógoch sa objavujú obrázky dávneho detstva, ktoré prechádzajú videním dnešného dieťaťa a dostávajú sa do zaujímavých a atypických kontextov.

Ján Turan sa vo svojej tvorbe prejavil ako úspešný tvorca tých najkratších básnických foriem, ako sú riekanky a hádanky. V knižke S nosom od zmrzliny však netypicky prišiel s knihou dlhých lyricko-epických básnických textov. Sú to šibalské, komické, výmyselnícke a groteskné príbehy, ktorých spoločným menovateľom je humor a hyperbola. Témou básní je život v rodine aj v škole, svet detských radostí a výčinov, ale aj robotov, ufónov, prírody a zvierat. Neraz aj veľmi rozsiahle básne sa vyznačujú veľkou dávkou invencie a fantázie, skvelej práce s jazykom a básnickým inštrumentáriom, ktorý autor virtuózne ovládal.

Vo veku 86 rokov vyšla Jánovi Turanovi kniha O strašiačikovi, ktorý mal deduška. Vydavateľstvo Mladé letá ju zaradilo do úspešného projektu Moja prvá kniha. Autor v tom čase povedal: „Život s pribúdajúcim vekom je čoraz zaujímavejší a s pravnúčatami inak krásny a vzácny, lebo ho ubúda ako stromov.“

Také bolo aj obdobie strávené s Jankom Turanom v redakcii Slniečka. Nebolo len vzácnou školou literatúry, ale aj ľudskosti.

V čase, keď som vstúpila do redakčného kolektívu, bol Janko Turan čerstvým starým otcom. Akoby sa v ňom narodilo nové dieťa. Mal plnú hlavu svojej vnučky Šimonky a to sa premietalo do jeho vzostupného nadšenia pre tvorbu pre najmenších. K deťom mal vrúcny vzťah. Raz, keď som prišla do redakcie so svojou štvorročnou dcérou, neváhal a ukazoval jej, ako vie na prste roztočiť „lietajúci“ tanier. V tom čase som čakala druhé dieťa a v Slniečku na stole ma každé ráno čakalo jabĺčko z Jankovej záhrady. 

Toto spoločné obdobie bolo krátke, ale profesionálne intenzívne, pretože Janko si svoje myšlienky a názory nenechával pre seba. Bol náročný na kvalitu básní, ktoré do Slniečka vyberal, vychytával najmenšie remeselné chybičky, nikomu neodpustil lapsusy v metaforách či nevýraznej pointe. Rovnako náročný bol aj na seba.

Pravidelne nás v redakcii zásoboval novinkami zo spisovateľskej society a príspevkami starších i mladších autorov, ktorých chodil „vychytávať“ do legendárneho Klubu spisovateľov. Náš redakčný život bol plný diskusií, osobných rozhovorov, ba niekedy aj škriepok, ale v tom bolo to čaro a tvorivé fluidum, ktoré sa vznášalo v skromných pivničných priestoroch na vtedajšej Suvorovovej 3 (dnešná Dobrovičova).  

Všetkých nás spájala láska k detskej literatúre a všadeprítomná vôňa jabĺk z milovanej záhrady Janka Turana.  

Rozlúčka s Jánom Turanom sa bude konať v stredu  18. 8. 2021 o 13.15 v krematóriu v Bratislave.