Odišiel Július Vanovič
25. 12. nás vo veku 85 rokov opustil spisovateľ, publicista a redaktor Július Vanovič

Pre Literárne informačné centrum pripravoval knihu esejí Hľadanie novej spirituality. Mali v nej byť obsiahnuté duchovné poznanie a spory s totalitou. Myšlienka, že staré už nie je pravda a nové sa ešte nenarodilo. Nad západným svetom videl viacero dilem, predovšetkým úpadok hodnôt. Jeho písanie bolo o hľadaní etiky a morálky v literatúre, kultúre a celej spoločnosti. Prinášal svedectvo s aktuálnymi presahmi do súčasnosti.
Od mládenectva to Julo Vanovič nemal v živote ľahké. Po vykonštruovanom politickom procese s partizánskym veliteľom V. Žingorom roku 1952 mu uväznili otca a vylúčili ho z martinského gymnázia. Neskôr ho smel dokončiť. Obe skúsenosti ho poznačili. Stal sa tínedžerom sporu, neúhybným mužom. Obhajoval postoje proskribovaných a jeho obranným valom sa stali knihy. Zaujímala ho duchovná podstata procesov. Literárnym i ľudským vzorom mu bol až do smrti Václav Černý. Z politických dôvodov ho po prvom semestri vylúčili aj z FFUK. Prichýlila ho Matica slovenská, neskôr Slovenská pedagogická knižnica v Bratislave a od roku 1963 pôsobil v Slovenských pohľadoch. Roku 1967 sa stal redaktorom Mladej tvorby a externe študoval slovenčinu na FFUK. Do literárneho povedomia vstúpil Antidialógmi, rozhovormi s takmer štyridsiatimi slovenskými spisovateľmi, založenými na spore medzi myslením a mocou. Prišiel 21.august 1968. Noc, keď spojenecké vojská obsadili krajinu. Začala platiť Pezlárova direktíva, podľa ktorej nemohli byť redaktormi literárnych časopisov tí, ktorí v nich pôsobili v 60. rokoch. Ako korektor pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.
Po roku 1990 bolo obnovené vydávanie mesačníka Tvorba, kde roky pôsobil ako šéfredaktor. Vydal monografie o Júliusovi Barčovi - Ivanovi a Václavovi Černom, tri knihy o starom Martine, výber z próz Návrat pred odchodom, súbory štúdií a esejí Nad textom a časom a Znamenia domova, esej venovaná A. Matuškovi Chvála a skepsa, monografia o A. Bednárovi Prozaik proti totalite, román Kronika nepriznaného času, pamäťové Listy zo starého dvora, jedenásť esejí o slovenskej literatúre Nova et vetera a množstvo časopisecky publikovaných článkov. Osobné svedectvo o rokoch vzdorov i sporov vydal v knihe Zápisky z mŕtveho času. Antimemoáre, ktorá vyšla v roku 2014 v LIC.

Na druhý deň po Julisovej smrti, (Julis mu hovorili priatelia), som ho vnútorným zrakom videla zaliateho svetlom na dvore v Dražkovciach. Sedel za záhradným stolom a dopisoval eseje, ktoré nám sľúbil. Poletoval sneh. Boli to eseje Snívajúci prach (španielsky barok po slovensky), Západ a láska (kríza manželstva a lásky v Európe), Sovietsky sen André Gida, Démoni Svätej Rusi, Ženevské a martinské vízie Štefana Krčméryho, Slobodný duch pod balvanom totality (Dobiáš), Záhorák a jeho výzvy k svetu (Ján Maliarik), Od herézy k heroike: Religiozita V. Černého a Hľadanie novej spirituality: Rozhovory s duchmi (S. Grof). Písal ľahko. Sedel v nimbe ako v svetelnom vajci, kde duch oslovuje ducha vcelku.

Česť jeho duchovnej pamiatke.

 

Dana Podracká

Foto: Peter Procházka