Odišiel náš priateľ a kolega, básnik Vojtech Kondrót

V nedeľu 19. januára 2003 náhle zomrel básnik a prekladateľ Vojtech Kondrót. Naposledy pracoval v Národnom osvetovom centre, ale predtým bol mnoho rokov našim kolegom a v centre jeho pozornosti, ako počas celé desaťročia predtým, bolo radiť a pomáhať začínajúcim básnikom pri ich prvých básnických pokusoch, byť "krstným otcom" ich prvých knižiek.
           Vojtech Kondrót bol ale predovšetkým. Hoci pôvodným povolaním stredoškolský profesor, ťažiskom jeho života bola poézia. Hoci jeho debut Prázdniny šestnásťročného vyšiel v roku 1965, stále sa tešil čitateľskej obľube a nejeden začínajúci recitátor si práve z tejto zbierky vyberal básne, s ktorými sa potom predstavil na Hviezdoslavovom Kubíne či Akademickom Prešove. Postupne mu vyšlo jedenásť zbierok poézie, v pamäti slovenskej literatúry iste zostanú jeho knihy Stromy s nami, Krajina, Rovina stola, Správy z domova, Zbierka nevyriešených úloh či Zimopis. Práve začínajúci poeti mohli z jeho poézie čerpať hutnosť a úspornosť vo výraze, zvukovú podobu verša, nápadité rýmy. Inšpirácia "rovinou stola", krajinou južného Slovenska sprevádzala väčšinu jeho zbierok, bola nevysýchajúcim zdrojom jeho básnickej inšpirácie.
           Významná bola aj Kondrótova prekladateľská činnosť, celoživotnú pozornosť venoval najmä maďarskej poézii, autorom ako I. Kassák, S. Woeres, M. Babits a G. Illes, ale sústavne prekladal aj poéziu maďarských autorov žijúcich na Slovensku, medzi ktorými mal veľa dobrých priateľov. Vojto im iste bude chýbať. Rovnako ako aj nám, čo sme s ním roky "drali" kancelárske stoličky v Národnom literárnom centre, po zmene názvu v "našej licke". Aj nám budeš chýbať, Vojto, Vojtík, Vojteško. Výborný básnik, skvelý človek, nezištný literárny radca začínajúcich básnikov.
           Česť Tvojej pamiatke.

 

Anton Baláž a všetci priatelia a kolegovia z LIC