Odišiel priateľ Slovenska

Dmytro Pavlyčko bol jedným z významných propagátorov slovenskej literatúry v Ukrajine. Patril ku generácii ukrajinských spisovateľov, s ktorými je späté nové národno-kultúrne obrodenie Ukrajiny.

S Dmytrom Vasyľovyčom som sa stretával na Slovensku, ale neraz aj v Kyjeve. Jedno také stretnutie mi nadlho utkvelo v pamäti. Bolo to 18. februára 2003 v Kyjeve, vonku bolo nepríjemné počasie, lenže nám to neprekážalo – pili sme voňavý čaj, rozprávali sa o živote, literatúre, umeleckom preklade. Zrazu D. Pavlyčko vstal a navrhol: „Poď, idem ti kúpiť knižky.“ Šli sme do kníhkupectva Siajvo. A naozaj, odchádzal som odtiaľ s desiatkou zaujímavých vydaní. Takýchto stretnutí bolo veľmi veľa. Pri jednom z nich si Dmytro Pavlyčko povzdychol, že toľko toho zo slovenskej literatúry preložil a nikto si na to ani len nespomenie. Tá výčitka či povzdych nepatrili mne, ale jednako mi bolo nepríjemne, lebo zostala takpovediac visieť vo vzduchu... V dnešnom uponáhľanom čase ťažko len tak niekoho prinútiš, aby neopomenul to či ono z bohatej tvorby spisovateľa. Nemusí to byť nevďak. V prípade prekladateľského úsilia Dmytra Pavlyčka o tom nemôže byť ani reči. Keď ten povzdych už príliš dlho visel nehybne nad nami, D. Pavlyčko s trpkým úsmevom dodal: „A toľko mám na Slovensku priateľov!“

Debutoval v roku 1953 básnickou zbierkou Láska a nenávisť. Z ďalších zbierok poézie treba spomenúť: Moja zem, Čierna niť, Pravda volá. Zbierka Pravda volá (v ukrajinčine Pravda klyče, 1958) vychádza na začiatku chručšovovského odmäku. Ale nakoniec podľa inštrukcií straníckych cenzorov 18-tisícový náklad zbierky zničili. Dôležitou zbierkou v tvorbe D. Pavlyčka bola básnická zbierka Brúsené slová (v ukrajinčine Hranoslov, 1968), v ktorej spisovateľ utvrdzuje myšlienku nezničiteľnosti národnej kultúry. Básnické zbierky Sonety podolskej jesene (1973) a Tajomstvo tvojej tváre (1974, 1979) boli významným zjavom v ukrajinskej literatúre druhej polovice 20. storočia.

Zastavme sa pri jeho bohatom a rozmanitom prekladateľskom diele. Tu treba mať na zreteli nielen obrovské množstvo prekladov, ale aj jeho literárnovedné práce, ktoré sa týkajú umeleckého prekladu.

Čo bolo pri zrode jeho záujmu o Slovensko a slovenskú kultúru? V jednom rozhovore si zaspomínal na rok 1958, keď sa stretol so skupinou slovenských spisovateľov na východnom Slovensku a v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Možno práve tam sú začiatky jeho vzťahu k slovenskej kultúre. Ako spomína, „Najradšej mám slovenské ľudové balady. Mojou dávnou túžbou je preložiť ich do ukrajinčiny. Zdá sa mi, že vo svetovej poézii niet ničoho podobného. Hoci napríklad Ukrajinci majú veľmi bohatý folklór, najmä piesne, Slováci majú práve onú tragickú baladu, kde v kratučkom verši nájdeme také obrazy, ako: Ta heš, ta heš, ta, vtáčatá, / už je mu hlávka načatá... Toto ma stále vzrušovalo. Je to najmodernejšia poézia. Ľudové majstrovstvo, ku ktorému sa súčasný moderný básnik hádam ani nemôže dopracovať.“ Aj toto vyznanie svedčí o láske D. Pavlyčka k Slovensku, slovenskej kultúre a k literatúre zvlášť.

Dmytro Vasyľovyč Pavlyčko bol pri vzniku antológie slovenskej poézie, ktorá vyšla v Kyjeve v roku 1964. Do tejto antológie preložil básne V. Mihálika a V. Reisela. V rokoch 1971 – 1978 bol vedúcim redaktorom časopisu Vsesvit, ktorý sa orientoval a doteraz orientuje na propagáciu svetovej literatúry. V tomto období dbá, aby sa na stránkach tohto populárneho časopisu objavovala aj slovenská literatúra. Zároveň treba spomenúť, že napríklad v kyjevskom vydavateľstve Dnipro v roku 1982 v edícii Perly svetovej lyriky vychádza v ukrajinskom preklade výber z diela Laca Novomeského pod názvom Otvorené okná (Vidčyneni vikna). Dmytro Pavlyčko výber zostavil, napísal obsiahly predslov a preložil množstvo básní L. Novomeského.

Cielene sa venoval tvorbe klasika slovenskej literatúry P. O. Hviezdoslava. V roku 1986 v užhorodskom vydavateľstve Karpaty a v košickom Východoslovenskom vydavateľstve vyšli ako spoločný knižný projekt Krvavé sonety v preklade D. Pavlyčka (paralelné texty v slovenskom a ukrajinskom jazyku) s predslovom Romana Lubkivského. Ten píše: „Na Ukrajine sa o pretlmočenie Krvavých sonetov pokúšali Maksym Ryľskyj a Borys Ten (štyri sonety vyšli v antológii Slovenská poézia v roku 1964). V preklade A. Patrusa-Karpatského vyšli Krvavé sonety ako samostatné vydanie v Prešove v roku 1959. Plným právom však môžeme konštatovať, že iba vďaka Dmytrovi Pavlyčkovi máme v ukrajinčine plnohodnotný ekvivalent Hviezdoslavovho diela na vysokej umeleckej úrovni. Dodajme ešte, že Zväz slovenských spisovateľov poctil ukrajinského básnika za preklad a popularizáciu diel slovenskej literatúry na Ukrajine Cenou P. O. Hviezdoslava.“

V roku 2004 v kyjevskom vydavateľstve Genéza vychádza kniha Sonety, ktorá obsahuje tvorbu klasikov svetovej literatúry v preklade Dmytra Pavlyčka. Sú v nej obsiahnuté sonety W. Shakespeara, J. Kupalu, P. O. Hviezdoslava a Ch. Baudelaira. V predslove Večnosť ľudského ducha Dmytro Pavlyčko píše: „Do antológie boli zaradené Krvavé sonety P. O. Hviezdoslava, ktoré som preložil, unesený ich protivojnovým a antifašistickým zameraním. V tomto diele sa Hviezdoslav dotkol veľmi boľavej otázky o vzťahoch medzi početne veľkými a malými národmi, teda aj medzi slovanskými národmi.“

V tejto súvislosti nemôžeme obísť ani originálne sonety D. Pavlyčka. O Pavlyčkových sonetoch sa básnik R. Lubkivskyj vyslovil, že je to slnečný svit v galaxii ukrajinskej literatúry. Ďalší jeho kolega a básnik Ivan Drač tvrdil, že D. Pavlyčka k sonetu viedol organický sklon k sebadisciplíne, úsilie dostať sa do systému obmedzení, aby v ňom potom ten istý systém nahromadil ohnivú sopečnú silu.

Vyvrcholením záujmu o slovenskú literatúru je jeho Antológia slovenskej poézie 20. storočia, ktorá vyšla v kyjevskom vydavateľstve Osnovy v roku 1997. Do antológie sa dostali diela štrnástich slovenských autorov 20. storočia (P. O. Hviezdoslav, Ivan Krasko, Ján Smrek, Ladislav Novomeský, Pavol Horov, Vladimír Reisel, Vojtech Mihálik, Miroslav Válek, Milan Rúfus, Jozef Mihalkovič, Ján Buzássy, Ľubomír Feldek, Štefan Strážay, Ján Zambor).  Dmytro Pavlyčko, ktorý bol autorom prekladu, predslovu a komentárov, sa usiloval  poskytnúť ukrajinskému čitateľovi komplexnejší, celistvejší obraz o slovenskej poézii. V predslove prekladateľ pripomína, že antológia má pre ukrajinského čitateľa okrem estetického aj istý historicko-poznávací význam.

A čo slovenský čitateľ? Do akej miery pozná tvorbu Dmytra Pavlyčka? Jeho básne prekladali Ľubomír Feldek, Lýdia Vadkerti-Gavorníková, Juraj Andričík a ďalší. V roku 1981 vyšiel vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ výber z jeho poézie Tajomstvo tvojej tváre v preklade Jána Zambora. V závere tohto vydania je rozhovor s D. Pavlyčkom. Okrem iného v ňom povedal: „Pokladám sa za básnika, ktorý vyrástol vo Frankovom svete. Neriskujem a nenazvem sa jeho žiakom, pretože by to bola z mojej strany veľká opovážlivosť. Franko je geniálny človek, titan práce... Ale aj k iným autorom mám taký vzťah. Patrí k nim, prirodzene, aj Bohdan Ihor Antonyč...“ Tieto paralely si všimol aj prekladateľ Ján Zambor a vo svojich Prekladateľských margináliách napísal: „Pri čítaní Pavlyčkovej poézie som pociťoval autorovu spriaznenosť s dvoma najvýraznejšími básnikmi, ktorí vyšli zo západnej Ukrajiny – s Ivanom Frankom a Bohdanom Ihorom Antonyčom. S prvým z nich ho spája najmä sociálny rozmer, zmysel pre iróniu a sarkazmus, pamfletickosť a invektívnosť časti básnickej tvorby. S Antonyčom ho zbližujú motivické príbuznosti (napríklad motívy očarenia a čarovania, motív mŕtvych áut a i.), fantazijnosť, imaginatívnosť a blízkosť k surrealistickej vízii v niektorých básňach. Mohol by som menovať aj iných básnikov, s ktorými sa Pavlyčko tvorivo konfrontuje, ale vo svojej zrelej tvorbe sa nám prihovára hlasom, ktorý si nemožno zmýliť s inými.“

Nemôžeme opomenúť Dmytra Pavlyčka ako politika. V kyjevskom vydavateľstve Osnovy vyšiel v roku 2004 zborník politickej publicistiky – Dmytro Pavlyčko: Ukrajinská národná idea (v ukrajinčine Ukrajinska nacionaľna ideja).

Pred piatimi rokmi sa mi dostala do rúk jeho básnická zbierka Básne z Majdanu (Virši z Majdanu). V zbierke je aj kapitola Z nájdených prekladov. Sú tu preklady básní Pavla Horova, ktoré sa nedostali do Antológie slovenskej poézie 20. storočia.

Odišiel veľký priateľ Slovenska. Pamiatka na Dmytra Pavlyčka bude medzi nami žiť ešte dlho.

Ivan Jackanin