Jeden z najvýznamnejších slovenských prekladateľov Vladimír
Oleríny (15. júl 1921, Banská Bystrica) zomrel 29. apríla 2016 vo
veku nedožitých 95 rokov. Spolu s profesorom Jozefom Škultétym
bol zakladateľom slovenskej hispanistiky ako vednej disciplíny
a iniciátorom vyučovania španielčiny ako samostatného odboru
na Filozofickej fakulte v Bratislave.
Počas svojej vyše 60-ročnej prekladateľskej činnosti obja-
voval a sprostredkúval pre slovenských čitateľov to najlepšie
z hispánskych literatúr. Bol prvým slovenským prekladateľom
textov Federica Garcíu Lorcu, Gabriela Garcíu Márqueza, Jorgeho
Luisa Borgesa či Maria Vargasa Llosu, ale aj mnohých iných,
dnes už klasických autorov. Venoval sa prekladom prózy, drámy
a v spolupráci s poprednými básnikmi aj prekladu poézie. Podľa
dostupných údajov preložil zo španielčiny viac než stoštyridsať
literárnych diel. Dnes, keď sa zo všetkých hispánskych literatúr
dokopy na Slovensku knižne publikujú sotva dve diela ročne,
sa to zdá priam neuveriteľné. Zoznam Olerínyho literárnych
prekladov, ale aj vedeckých štúdií, doslovov, recenzií a rozho-
vorov so spisovateľmi, svedčí o jeho celoživotnej systematickej
snahe šíriť povedomie o kultúrach a literatúrach po španielsky
hovoriacich krajín.
So španielčinou sa zoznámil ako dieťa slovenských vysťaho-
valcov v Buenos Aires. Po návrate na Slovensko vyštudoval právo
a z lásky k literatúre už počas vysokoškolského štúdia začal
prekladať z francúzštiny a nemčiny. Vďaka znalosti španielčiny
bol po roku 1945 vyslaný ako kultúrny pridelenec na českoslo-
venské veľvyslanectvo v Buenos Aires. Počas trojročného pobytu
v Južnej Amerike sa zorientoval v súčasnej hispanoamerickej
literárnej tvorbe a zoznámil sa s mnohými poprednými spiso-
vateľmi. Údajne osobne stretol Jorgeho Luisa Borgesa, Gabriela
Garcíu Márqueza či Pabla Nerudu. Je veľká škoda, že spomienky
na úspechy i úskalia svojej prekladateľskej kariéry nestihol spí-
sať. No zároveň je pochopiteľné, že času ohliadať sa do minulosti
nemal nazvyš, keďže aj po osemdesiatke neúnavne prekladal.
Láska k hispanistike sprevádzala Vladimíra Olerínyho naozaj
až do posledného dychu. Pár dní predtým, než nás definitívne
opustil, ešte stihol napísať list účastníkom cervantesovského
večera v Univerzitnej knižnici. „Do prekladu sa púšťam vždy
so vzrušením ako do veľkého dobrodružstva,“ povedal v roku
2004 v rozhovore pre Slovenské pohľady.
Veríme, že prekladateľský odkaz Vladimíra Olerínyho ostane
večne živý a jeho húževnatosť a zanietenosť pre propagáciu
výnimočných diel hispánskych literatúr budú inšpirovať aj naj-
mladšiu generáciu slovenských prekladateľov.
