Odvážne literárne gesto

V roku 1928 útočí niekoľko miestnych z obce Pobedim na rómsku osadu. Zomiera šesť ľudí a desiatky ďalších sú zranené. Ide o udalosť, ktorá pôsobí o to zarážajúcejšie, že nie je v našej histórii známa. Okrem iného však môže nastať aj literárne prekvapenie, najmä čo sa týka čitateľov doterajšej tvorby Mareka Vadasa.

Vadasovu poetiku doteraz vystihovalo vyhľadávanie tých sfér umenia, v ktorých sa dostávali na pretras takmer výlučne nadčasové a v priestore neukotvené pravdy o ľudskom svete (hoci ich dotoval najmä priestor Afriky). Znamená to, že sa autor takto jasným prihlásením k historickej udalosti posúva míľovými krokmi niekam do vôd dokumentárnej či pseudodokumentárnej literatúry? 

Dokument?

Debaty okolo kníh, ktoré sa „vyjadrujú“ o určitých konkrétnych udalostiach, najčastejšie popularizovaných pod pojmom „kauzy“, sú v prostredí súčasnej literatúry nielen nič nevypovedajúce a neproduktívne, ale aj pomerne otravné: na začiatku stojí otázka, do akej miery dielo popisuje skutočnosť; autor dá v okamihu ruky preč a metie otázku zo stola floskulou, že ide o fikciu inšpirovanú skutočnosťou; zastreší sa pojmom poetickej licencie a ďalej sa debata orientuje už len na vypichnuté detaily a mieru ich korelácie s „realitou“. Vec vyzerá ako vybavená, ale pocitovo sa nemožno ubrániť dojmu, že autor takejto „pseudofikčnej“ literatúry sa nálepkou poetická licencia zbavuje len kritických otázok a nie vlastných ambícií doslovne pomenovať realitu; práve do nej neprestajne vŕta alúziami na detaily „potvrdenej“ skutočnosti.

Do tohto diskurzu vstupuje Šesť cudzincov nekompromisným gestom. Napriek tomu, že reálna historická udalosť je jasne deklarovaná, zároveň je tvorivo zamlčaná. Na otázku, ako vyzeral jeho materiálový výskum, Vadas v jednom z rozhovorov odpovedá: „Raz som, tuším, cez Pobedim prechádzal.“ Napriek tomu je výpovedná hodnota Vadasových „poviedok“ vzťahujúcich sa k tejto udalosti neporovnateľne väčšia ako literatúra okolkujúcich autorov pseudofikčnej literatúry. Je väčšia, lebo je iná a svojou inakosťou núti človeka uvažovať a nielen sa sebapotvrdzujúc bahniť v obžalobe sveta. Reálna udalosť tu pôsobí vo forme náznaku, komunikujúc s čitateľom prostredníctvom perspektív rôzne nezúčastnených postáv, ktoré si privlastňujú jednotlivé poviedky. 

Poviedky?

Každá z postáv otvorí vždy novú, svojbytnú tému. Každá sa vyjadruje voči kauze zdanlivo nevšímavo; k svojim verbálnym zručnostiam a slovám všeobecne, k ženám a láske, k láske k pitiu a koláčom a odporu k práci a popri tom všetkom aj k chýbajúcemu zrkadlu v záchode. Každý podľa svojho gusta tak spoluprispieva, zdalo by sa, k tvorbe „mozaiky dejinnej kauzy“, ako sa píše aj na obálke. Po letmom zoznámení sa s novou knihou Mareka Vadasa by sa tak dalo konštatovať, že nejde o zvlášť prelomový literárny trik – Pobedim 1928 je nástrojom, ako upratať rôzne zozbierané texty do jedného rámca. Napriek tomu, že pri snahe knihu kriticky zhodnotiť bude zrejme toto zaznievať ako argument, nie je to tak.

Podstatnou sa v tomto smere stáva otázka žánru. Osem textov Šiestich cudzincov nepredstavuje len poviedky, ale vytvára celkom zreteľnú novelistickú kompozíciu s jasne pulzujúcou červenou niťou, so znepokojujúcimi zápletkami i s prekvapujúcou pointou na záver. Texty fungujú aj samostatne a tak rovnako napĺňajú svoj poviedkový zámer, no spájajú sa aj v premyslene dávkovaných švoch, ktorých nachádzanie spôsobuje „rozkoš z textu“. Sú rozprávané v ich-forme a aj vďaka tomu majú v každom prípade svoju veľmi špecifickú identitu. Niekedy sa zdá, ako by ich písal autor, ktorý ani nevie, čo sa v obci Pobedim stalo. Jednotlivé príbehové miniatúry akoby nevedeli povedať nič k veci a pritom čakajú len na svoj kritický moment, v ktorom tento predpoklad nahlodajú. Je to príbehovosť, akú v súčasnej slovenskej literatúre nepoznáme.  

Návrat domov?

Mohli by sme hovoriť o tom, že Pobedim je v celej próze nazvané ako mestečko P. Alebo že autor sa úplne vyhýba naznačovaniu nejakého konkrétneho historického času kulisami (fungovanie času vytvára skôr zakrivený priestor než roviny; je tak sofistikovane spracované, že by sa dala o tom napísať diplomová práca). Mohli by sme tak opakovane konštatovať, že autor sa zrieka ambície dokumentovať. Dá sa však odbočiť aj k inej téme, ktorá sa s Marekom Vadasom spája štandardizovane – Afrika. Ústredný podnik mestečka P sa volá U leva; „zaľúbení“ sa obdarovávajú pávími perami ponechanými na prahu dverí; smiech pripomína opice; v krčme sa nepije alkohol, ale jedy; rozprávanie definujú transcendentálne pointovania.

„Až potom sa svet dostane do rovnováhy a nastane pokoj“ s. 18), duchovia sú prítomní v reči i v skutkoch; vedomie zásadne určujú sny, „nepamäť“, vytváranie vnútorných predstáv o svete bez vplyvu vonkajších okolností či neustále a často náhodné spretŕhanie väzieb medzi udalosťami a emóciami.

Vadas si udržiava rokmi vypestovanú autorskú poetiku, no súčasne ju transformuje zmenou prostredia, aby objavoval jej nové kvalitatívne možnosti. Hoci sa od očarenia Liečiteľa dostal cez Čierne na čiernom aj do temnejších podôb nadreálneho vedomia, až v domácom prostredí sa tak skutočne ukazuje, že nevedomý duch kolektívu môže mať nielen negatívny, ale aj celkom ničivý potenciál.

Nová udalosť

Keď sa kedysi dávno upaľovali na hraniciach čarodejnice, žalujúci si vymýšľali magické príbehy, ktorými sa vytvárala vina obžalovaných. V ich vymyslených príbehoch sa zhmotňovali neurózy vtedajšej spoločnosti, jej nervozity, nepokoje prerastajúce do nenávisti. V prípade Šiestich cudzincov máme k pravde ešte ďalej. Pozoruhodnými sa tu stávajú ľudia stojaci popri. Ľudia, ktorí majú z tušenej prítomnosti útočníkov a vrahov a z reality, ktorú spolu vytvárajú, tiež svoje neurózy, hoci s ich iracionalitou nemajú zdanlivo nič spoločné.   

Zároveň platí, že pravdu postáv mestečka P. neodhaľuje Marek Vadas v jej klamlivosti. Hľadá ich skutočnú, každodennú pravdu, hoci je to pravda, s ktorou sa nedá stotožniť.  Pretože „veď ak by bola pravda to, čo napísali v novinách, v P. by sa predsa vôbec nedalo žiť“. (s. 41) Ide o odvážne literárne gesto. Vadas bez kompromisov zbavuje starú udalosť jej pôvodnej významovosti, aby z jej vnútra vytvoril novú, výnimočnú udalosť svojej doby – schopnú vyjadriť minulosť rovnako ako témy, ktoré spoločnosť iritujú dnes.  

Marek Vadas: Šesť cudzincov

Bratislava: KK Bagala, 2021

Autor knihy i autor recenzie sú zamestnancami Literárneho informačného centra.