Ominózne predapokalyptické supercombo

Neil Gaiman a Terry Pratchett: Dobré znamenia

Preklad: Vladislav Gális

Bratislava: Slovart, 2020

Spoločný román Neila Gaimana a Terryho Pratchetta so zlovestno-prorockým a zároveň hravým názvom Good Omens: The Nice and Accurate Prophecies of Agnes Nutter, Witch bol po prvýkrát v anglickom origináli publikovaný na samom počiatku 90. rokov .

Tunajší čitatelia tak na slovenský preklad museli čakať rovných tridsať rokov, ďakujúc medzitým na diaľku Janovi Kantůrkovi, inak dvornému prekladateľovi Pratchetta, aspoň za prevedenie románu, v ktorom do spolupráce vstúpili dvaja dnes už ikonickí a kanonizovaní autori žánrovej literatúry, do češtiny. Podstatné však je, že slovenský preklad vznikol. A hoci už pred desiatimi rokmi by bolo bývalo neskoro, udialo sa to vlastne vo vhodnom čase – len prednedávnom napokon bola pod showrunnerskou gesciou samotného Gaimana a so všeobecne pozitívnym ohlasom publika do života uvedená rovnomenná britská miniséria.

Absolútna smotánka

Od roku 1990 sa toho, čo je v tomto kontexte dôležité, celkom prirodzene udialo mnoho – Terry Pratchett napríklad v roku 2015 podľahol zdravotným problémom a zarmútil tak množstvo fanúšikov žánrovej literatúry (a fantasy špeciálne) po celom svete. Pratchett – a to isté v podstate platí aj v prípade Neila Gaimana – si totiž ako jeden z kľúčových tvorcov s jedinečným rukopisom v priebehu tých tridsiatich rokov s definitívnou platnosťou zabezpečil miesto medzi absolútnou smotánkou literárnej fantastiky a globálnej popkultúry.

V čase vzniku románu Dobré znamenia síce obaja autori už bolí aktívnymi „hráčmi“ na tomto poli, ani jeden z nich však nedisponoval statusom, aký majú dnes.

Proroctvá s poznámkami pod čiarou

Ako prezrádza podtitul románu v slovenskom znení Solídne a presné proroctvá čarodejnice Agnes Trubirohovej, jadro knihy bolo už vopred vlastne dané. Autori totiž, ako sa k tomu v rámci hry explicitne priznávajú (s. 15), už len jestvujúce proroctvá zozbierali, zostavili a doplnili vysvetľujúcimi poznámkami pod čiarou a návodmi pre múdrych.

Jadro knihy sa rozprestiera okolo témy konca sveta, presnejšie, tvorí ho „príbeh o určitých udalostiach, ktoré sa odohrali za posledných jedenásť rokov dejín ľudstva“ (s. 15). Anjel Azirafal a démon Crowley, ktorí žijú na Zemi už od počiatku, teda asi 6 000 rokov, si vo svete ľudí tak zvykli, že blížiaca sa apokalypsa im nie je pochuti. Ak ju chcú odvrátiť, musia nájsť strateného antikrista. „Protivník, Zhubca kráľov, Anjel bezodnej priepasti, Veľké zviera zvané Drak, Knieža tohto sveta, Otec lži, Semä satanovo a Pán temnoty“ (s. 33) sa volá Adam – presne ako prvý nositeľ hriechu. Armagedon má nastať približne 11 rokov po jeho narodení.

Problémy sa však začínajú, keď dieťa neskončí v správnej rodine a nedostane správnu satanskú výchovu. A tak jedenásťročný chlapec, ktorý o svojej moci nevie, zhmotňuje svoje fantázie, spôsobí vynorenie Atlantídy, objavenie mimozemšťanov, vytvorí podzemné mesto Šambala a tunely tiahnuce sa pod celým svetom, vďaka ktorým Tajní vládcovia vedia, čo sa kde šuchne a môžu všetko riadiť.

Viac lásky ako nenávisti v srdci

Súčasťou nadchádzajúcej apokalypsy sú, samozrejme, jej Pekelní anjeli – 4 jazdci alebo, lepšie povedané, motorkári, teda Smrť, Hlad, Vojna a Znečistenie. Nie, tu nejde o chybu, tak sa aspoň tvária Gaiman a Pratchett, ktorí sa odvolávajú na Agnes Trubirohovú – Mor totiž odišiel na dôchodok po objavení penicilínu.

Mimochodom, autori týmto kreatívnym vstupom do zostavy biblických postáv (ne)priamo naznačujú, že už nie choroby sú tým, čo môže súčasné ľudstvo priviesť k jeho posledným dňom, ale správanie ľudí samých a neustále znečisťovanie planéty. V Dobrých znameniach okrem mnohého iného nechýba ani pekelný pes, z ktorého sa stal verný spoločník svojho pána – malého chlapca s bujnou fantáziou a väčším množstvom lásky ako nenávisti v srdci. A koniec sveta je tak na spadnutie...

Esencia, humor, detail

Neil Gaiman a Terry Pratchett si spoluprácu tohto druhu a rozsahu už nezopakovali a, bohužiaľ, už si ju istotne ani nezopakujú, čo je trochu škoda. Román Dobré znamenia síce akiste nie je najlepším Gaimanom a nie je pravdepodobne ani najlepším Pratchettom, je však rozhodne spojením esencií toho, čím sú títo dvaja autori osobití.

Je to nesmierne vtipná kniha (najmä v rôznych detailoch), ale nie trápne či prvoplánovo zábavná (britský humor je skvelý!), je tiež dostatočne pútavá na to, aby sa chcel čitateľ prepracovať k poslednej strane a zistiť, ako sa to celé s tým armagedonom vyvinie.

Čo je však nemenej dôležité, Dobré znamenia sú presne tým druhom románu, v ktorom nejde iba o príbeh, takže je vhodný aj na opakované čítanie. Človek sa týmto spôsobom môže – keď už pozná príbeh a mal dočinenia aj s tvorbou oboch autorov – napríklad baviť tým, že bude počas listovania stránkami odhaľovať alebo skôr odhadovať, čo je Gaimanovo a čo Pratchettovo. Hoci ono je to asi rovnako problematické, ako rozsúdiť, či je v knihe spomínané Čajkovského Another One Bites the Dust väčšmi dielom Čajkovského alebo kapely The Queen.

Kristína Jantisová 

Za kryptonym K. J. sa skrýva autorský subjekt definovaný celkom bytostne nadšenectvom vo vzťahu k populárnej kultúre, záľubou v žánrovej fikcii všetkého druhu a „knihožrútstvom“.  

Neil Gaiman a Terry Pratchett v roku 1991. Foto: archív locusmag.com