Vyhľadávanie
Raz sa v jednom rozhovore spisovateľ Rado Ondřejíček vyjadril, že slovenskí spisovatelia podceňujú silu internetu. Nie sú na sociálnych sieťach, nezúčastňujú sa online chatov, nemajú svoje weby. Zistila som, že nie všetci sú neaktívni, naopak, veľa z nich má svoje vlastné web stránky. Niektorí sú menej zdatní, iní naopak „fičia“ s dobou. Jedným z nich je Pavel Hirax Baričák, ktorý si pútavosť svojich kníh overuje na blogu. Už svoj prvý román Raz aj v pekle vyjde slnko vydával po kapitolách na blog.sme.sk. Až po veľmi pozitívnych reakciách čitateľov blogu vyšiel príbeh aj knižne. Iní zase naopak, s blogovaním začali, no po pár mesiacoch či rokoch skončili a venujú sa len písaniu článkov a kníh (Svetlana Žuchová ukončila svoju „blogerskú kariéru“ v roku 2008).
Čoraz častejšie majú aj slovenskí spisovatelia svoje oficiálne webové stránky, kde sa pochvália novinkami zo svojho literárneho života. Napr. mladý literárny talent – Marek Mittaš vydal dosiaľ len jednu svoju knihu, ktorej však robí na svojom webe dokonalé PR. Má tu výroky známych na margo svojej zbierky poviedok, nechýbajú názory čitateľov a ponuka kúpiť túto knihu prostredníctvom jeho webu za najnižšiu cenu. Ostrieľanejší spisovatelia ponúkajú svoje weby vo viacerých jazykových mutáciách. Andrea Coddington má svoj web aj v angličtine, Jozef Banáš ho má preložený okrem toho aj do nemčiny. Niektoré weby sú kvalitnejšie a literárnejšie (napr. web Jozefa Kariku), iné zase imidžovejšie (Emma Tekelyová). Všetky však dokonale vystihujú svojho majiteľa.
Aj naši spisovatelia si začínajú uvedomovať, že nestačí napísať dobrý príbeh, ale musia ho najmä dostať k čitateľovi. A práve neplatené blogy či sociálne siete ponúkajú tú najlepšiu a najlacnejšiu formu reklamy.
