Svetloslav Veigl

(24. 12. 1915 – 17. 2. 2010)

– predstaviteľ katolíckej moderny, básnik a rímskokatolícky kňaz, člen Spolku slovenských spisovateľov a františkánskej rehole (občianskym menom PhDr. Ferdinand Veigl). Jeho prvé diela nesú znaky neosymbolizmu a mysticizmu – Cestami vetrov (1938), Výstup na horu Tábor (1939). V nasledujúcich lyrických súboroch sa zameral na mravné a sociálne rozpory skutočnosti – Menom Ťa neviem osloviť (1941), Kvety na troskách (1945), Volanie z diaľky, 1946). Zbierka Láska a smrť (1946) je klenot ľúbostnej poézie a unikátnym spôsobom posúva myšlienkové i tvarové horizonty modernej slovenskej poézie. Po dvadsaťročnom nútenom publikačnom odmlčaní sa autor verejnosti prihovoril knihou Mesto na návrší (1968), v ktorej vyjadril znepokojenie nad reálnou možnosťou záhuby ľudskej civilizácie. Nasledovala ďalšia dvadsaťročná nedobrovoľná prestávka, ktorú ukončil v roku 1988 výber z jeho tvorby Pred ružou stojím nemý (zostavil Štefan Moravčík). Ďalším edičným projektom je výber náboženskej poézie doplnený o nepublikované básne Jemu Jedinému (1990). Čitateľský ohlas si získali aj ďalšie tituly, v ktorých autor z kresťanského hľadiska zdôrazňuje radosť zo života a z jeho základných hodnôt. V roku 2000 vyšiel výber z autorovej celoživotnej tvorby Nerušte túto ružu. Kritické stanovisko k etickým problémom spoločenského vývoja rezonuje v zbierke Svetelný periskop (2004). Súborne dielo Svetloslava Veigla vyšlo v rozsiahlom vydaní Keď anjel v tebe spieva (2006).

–pj–