Opustili nás

Rudolf Skukálek (20. 8. 1931 – 26. 7. 2008)

Vo chvíľach, keď dvojčíslo 16 – 17 nášho časopisu opúšťalo tlačiareň, v ktorej medzi jubilujúcimi spisovateľmi bol uvedený aj Rudolf Skukálek, tento básnik navždy opúšťal tento svet. Meno Rudolfa Skukálka je pre mnohých neznáme. Tí skôr narodení si ho pamätajú v súvislosti s jeho básnickými zbierkami Dukáty briezokObloha na konci ulice, ktoré vyšli na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia. Upútal aj svojimi prekladmi  Majakovského, Jesenina, Jevtušenka, Achmatovovej, Mickiewicza, ale aj Elizabeth Barett Browningovej. Stredná generácia už menej pozná jeho meno, hoci takmer každý fanúšik skupiny Prúdy pozná texty piesní ako Zvoňte zvonky a S rukami vo vreckách bez toho, aby si uvedomil, že ich  napísal práve Rudolf Skukálek. V roku 1968 emigroval a pôsobil v Rádiu Slobodná Európa, kde sa stal roku 1981 obeťou bombového atentátu. Ťažko zranený, na tele i duši, dožíval svoj život zabudnutý v bavorskej dedinke Falkenberg. Ani rok 1989 neznamenal pre neho návrat do slovenskej literatúry a neobjavila sa o ňom takmer ani zmienka. Len časopis Romboid uverejnil v rámci cyklu Rehabilitácie slovenských spisovateľov jeho životopis. Paradoxne až po jeho smrti sa v niektorých denníkoch a časopisoch objavilo zopár nekrológov. Budú impulzom pre posmrtný Skukálkov návrat do slovenskej literatúry a zhodnotenie jeho diela?

–jbk–