Vyhľadávanie
Eva Filová predstavila 26. februára novú publikáciu Eros, sexus, gender v slovenskom filme (Slovenský filmový ústav) v priestoroch združenia Aspekt v Bratislave. Recenzne sa na ňu pozrel Daniel Hevier ml.
Koncept sexuality sa vo filmovom priemysle používa už od jeho vzniku. Veď ako povedal slávny režisér Ingmar Bergman: filmovanie je silne erotická záležitosť a svojou povahou obnažuje ľudské pocity a emócie. Absolventka filmovej vedy a pedagogička VŠMU Eva Filová spracovala originálnu a dráždivú tému v pútavej publikácii. Za jej úsilím stála snaha o systematické zmapovanie doposiaľ neprebádaného územia. Bádateľskú púť odvíja diachrónne so zreteľom na historické a spoločenské súvislosti, pričom veľký dôraz kladie na explicitné pátranie po sexuálnych scénach v rôzno-žánrových filmoch – nerobí rozdiely medzi kvalitnými a kvalitatívne spornými filmami, aj keď istú subjektivitu si v komentároch neodpustila. Vychádzala pritom nielen z dobových kritík, ale aj zo svojich bohatých poznatkov z filmovej vedy. Publikácia sa začína pri prvých skúsenostiach vtedy ešte panenského filmu a chronologicky pokračuje až do súčasnosti. Zaujímavý je tak kontrast meniaceho sa pohľadu našich filmárov na erotiku, ktorí prešli kus cesty od prvých cudných záberov až po rutinérske zobrazenie živočíšneho sexu. Filová sa prostredníctvom analýz dostáva až k samej realizácii kompozičných techník, pričom v popredí jej záujmu je pohľad na remeselné narábanie režisérov s erotickým nábojom a ich protichodnosť, keď niektorí pracovali iba s náznakom, kým iní erotiku priamo znásilnili lacným sexom. Akési gro celej publikácie predstavuje obdobie 60. rokov, ktoré so sebou prinieslo sexuálnu revolúciu. Slovenský film v tom čase odhalil svoju intimitu a zvýraznenú živočíšnosť podporil rôznymi novými témami, ako striptíz či sex na jednu noc. Zároveň však sexuálna otvorenosť tohto obdobia otvorila aj mnohé dovtedy tabuizované témy: znásilnenie, harašment či homoerotika. Veľmi zaujímavý aspekt predstavuje premenlivý pohľad režisérov na plodivú silu ženského lona. Dôležitou súčasťou tejto tematiky je tiež pohľad na podoby zvádzania, pohybujúce sa medzi džentlmenskou nevinnosťou a mačistickým pudovým správaním. Samostatnú kapitolu predstavuje tanec ako univerzálny prostriedok erotického napätia. Eva Filová sa snaží upriamiť pozornosť na premenlivosť formy erotickej príťažlivosti. Preto sa veľmi podrobne zaoberá premenou ženskej úlohy v dejinách československého filmu – od ozdoby hlavného hrdinu, cez symbol koristi mužskej dominancie, až po femme fatale. Podarilo sa jej zachytiť genézu erotiky v slovenskej kinematografii odborným a pútavým spôsobom.
