Vyhľadávanie
Určite ste sa už stretli s diskusiami o tom, kto sú skutočné osobnosti a kto sú len takí obyčajníci, no tvária sa, akoby sa s titulom osobnosť už narodili. V tomto smere však existuje veľmi jednoduché pravidlo, ktoré určuje, ako rozpoznať, ktorá osoba evolučne dozrela na osobnosť… Predovšetkým ide o pozitívny a dlhodobý dosah! Cez sito spomenutého kritéria už prejde málokto a v poslednom období sa z toho mála výraznejšie prihovárajú osobnosti Konštantína a Metoda. Vydavateľstvo Matice slovenskej pri jubilejnej príležitosti našej kultúry pripravilo knižku Život Konštantína a život Metoda. Panónske legendy. Ide o texty známe aj pod názvom Moravsko-panónske legendy, kde je zachytený život oboch svätcov. Vyšli už v mnohých úpravách a podobách – v tomto prípade sú realizované v textovej úprave a s úvodnou štúdiou Milana S. Ďuricu, kde okrem iného píše, že texty zostavil „v novom prepise, zodpovedajúcom dnešnému stavu historického obrazu slovenských dejín 9. storočia“. Dopĺňajú ho evokačne presvedčivé ilustrácie výrazného výtvarníka Stana Dusíka.
Slovenská literatúra má svoje korene v písomníctve Veľkej Moravy. 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na jej územie preto celkom prirodzene podnecuje odborníkov z rôznych oblastí kultúrno-literárneho života nielen na Slovensku, aby sa poohliadli po zdrojoch, ktoré formovali a formujú slovenskú literatúru. Jedným z nich je Pavol Tománek. Svojou knihou Kresťansko-národné postoje v poézii Jána Hollého (Tribun EU) poukazuje na kresťanské zázemie Jána Hollého: „Ján Hollý sa neprezentoval len ako ospevovateľ krásnej prírody, idylického života, ale prezentoval sa aj ako kresťanský človek, ktorý nemusí „násilne“ vkladať kresťanské prvky, dispozície do svojho diela, pretože dané prvky vyžarujú konkrétne z človeka.“ Tománek si zvolil formálno-obsahovú analýzu Hollého poézie. Tematicko-motivické sondy do jej textov poukazujú na overené skutočnosti, mnohé Tománkove pozorovania sú príbuzné so zisteniami V. Turčányho, K. Rosenbauma, S. Šmatláka a najmä E. Fordinálovej. To ale neuberá nič na tom, že knihou Kresťansko-národné postoje v poézii Jána Hollého sa Pavol Tománek stáva prvým, kto cielene systemizuje prejavy kresťanského ducha v Hollého tvorbe a odvážne ich interpretuje v kontexte teologických vied. Tománek správne poukazuje na modlitbu ako na žáner, ktorý stojí v pozadí viacerých Hollého selaniek. Tománkovo čítanie kresťanských symbolov a alegórií skrytých v tejto poézii sa mu prepája s národným odkazom Hollého tvorby. Cítiť to aj v interpretácii eposu Svatopluk (1833). Jeho ústredný hrdina „bol väznený podobne ako Peter, modlil sa k Bohu podobne ako Peter (prosebný typ modlitby), Boh posiela anjela k jednému, ale aj k druhému (Božia akcia), sú vyslobodení, prichádzajú k bráne, anjel (posol) svoju úlohu plní a „stráca sa,“ nasleduje poďakovanie za vyslobodenie (modlitba vďaky). Posol (v Svatoplukovi) má pred Karolmanom obhajovaciu úlohu a spĺňa vierohodnosť posolstva; svätý Peter je sám obhajcom a dôkazom Kristovej viery pred svojím spoločenstvom, cirkvou (posol už pri ňom nie je; Boh vykonal to, čo človek nevie, ostatné nechal na Petrovi). Boh vyslobodil Petra, pretože mal s ním ešte nedokončený Boží plán; takisto aj so Svatoplukom…“ Je dôležité, že Tománek si obdobne odvážne paralely trúfa vysloviť pri viacerých ním nazeraných textoch Hollého poézie…
Publikácia Lenky Riškovej a Miloslava Konečného s názvom Osobnosti slovenského literárneho života na prelome 18. a 19. storočia v portrétoch (FF UCM) prináša medailóny štyroch autorov, ktorých tvorba nesie stopy do súčasnosti pretrvávajúcej estetickej hodnoty. Sú to state nevtieravo výkladové, interpretačno-poetologické, analyticko-syntetické. Snažia sa o inovatívny pohľad. V prípade portrétu Bohuslava Tablica z pera Lenky Riškovej si dokonca dovolíme povedať, že je prvou populárno-náučnou syntézou doterajších výsledkov autorkinho sústredeného výskumu o tomto neraz nedocenenom básnikovi. Obdobne aj Jozef Ignác Bajza, Ján Kollár a Ján Hollý, ktorých portrétne štúdie kniha obsahuje, sú tvorcami, ktorých texty majú dodnes čo povedať. Každá stať má schopnosť nielen vyvolať vedeckú diskusiu, ale aj snahu siahnuť po originálnych textoch. V tomto kontexte sa vhodnou pomôckou javí Textová príručka k štúdiu dejín slovenskej literatúry (FF UCM), v ktorej Lenka Rišková a Miloslav Konečný prinášajú výber z dobovej umeleckej, odbornej a publicistickej spisby. Rozdelili ju do viacerých oddielov: v prvom sa reprezentuje záujem súvekých literátov o domácu kultúrnu tradíciu, v druhom sa prostredníctvom dobových textov pertraktuje jazyková otázka v slovenskom kultúrno-literárnom prostredí, tretia časť ponúka dobové názory na úlohu literárnej tvorby v národnoobrodzovacom procese, štvrtý oddiel obsahuje literárnokritické a literárnoteoretické texty z rokov 1780 – 1836, v piatej časti sú programové básne okrem iných Bohuslava Tablica, Juraja Palkoviča, Pavla Jozefa Šafárika či Jána Hollého, záverečné časti antológie tvoria ukážky z príležitostnej, epigramatickej a baladickej tvorby spisovateľov, ktorých literárnymi jazykmi boli kultúrna západoslovenčina, slovakizovaná čeština, bernolákovčina a biblická čeština.
