Vyhľadávanie
Ostrov kultúry
O literárnom klube Janka Jesenkého v Nitre som počul od uznávaných spisovateľov a trochu som im závidel. Vlani na jar zatelefonovala pani Eva Ruthová aj mne. Tónom, ktorý nepripúšťal odvrávanie. Nadšeným, úporným, presvedčeným a presviedčajúcim. Pozývala ma na besedu .Po chvíli sa mi ju podarilo prerušiť a ubezpečil som ju, že presviedčať ma nemusí, prísť bude pre mňa česť. Keď ma pred Vianocami pozvala druhýkrát spolu s Milanom Dubčekom na debatu o jeho otcovi a mojom románe Zastavte Dubčeka!, začal som si pomaly namýšľať. Ona predsa nepozývala za tých dvadsať rokov, čo klub jestvuje, len tak hocikoho. Od decembra 1990, keď s Pavlom Sikom, vtedajším riaditeľom Nitrianskej galérie, klub založili, navštívil ho takmer každý, kto v slovenskej literatúre niečo znamená. Ballek, Veigl, Ťažký, Andruška, Hykisch, A. Baláž, Machala, Filan, Zimková, Buzássy, Bátorová, Ševčovič, Beňo, Majerník, Janovic, Štepka, Štrauss, Rothmayerová, Kondrót, Šikula, Jurík, Keleová, Janík, Dušek, Vároš, Bob, Peteraj, Chudoba, Čomaj, Leikert, Zrubec, Hvorecký, Strasser, Murín, Holka, Dobiáš, Rankov a desiatky ďalších, ktorých prosím o ospravedlnenie, že som ich nespomenul. Popri spisovateľoch sa v klube vystriedali aj herci, historici, vedci, kritici, politici, teológovia, vydavatelia. Klub sa za dvadsať rokov stal nie originálnym ostrovčekom, ale riadnym ostrovom, ktorý sa nezadržateľne blíži k pevnine. Alebo pevnina k nemu. Má skvelého kapitána, kormidelníka i navigátora v jednej osobe. Pani Eva Ruthová napriek svojmu veku vopchá svojou energiou do vrecka mnohých mladších. Podporu našla aj u riaditeľa Divadla Andreja Bagara Jána Grešša, ktorý sám čítava ukážky z diel autorov.
Necítim sa byť povolaný hodnotiť naše literárne kluby a tobôž nie slovenských autorov, len mi nedalo nenapísať zopár uznanlivých, ba ďakovných slov. Počas potuliek literárnym Slovenskom autora poteší, keď stretne obetavcov, ktorí sa na osamelých ostrovoch v mori masovej „kultúry“ starajú o záhradky skutočného ducha. Jozef Banáš
