Vyhľadávanie
Záhorie v sebe ukrýva nielen architektonickú, ale predovšetkým kultúrnu perlu – mesto Skalicu. Za jej hradbami sa spoluvytvárali dejiny Slovenska, pochádzajú odtiaľ viacerí významní spisovatelia, historici, prírodovedci či inžinieri. Neprekvapí preto, že publikácia Pavla Dinku Skalica a Skaličania v literatúre (Mesto Skalica – Formát) pôsobí reprezentatívne nielen svojím vzhľadom (pevná väzba, kriedový papier, mapová príloha, bohatý obrazový materiál), ale najmä svojím obsahom. Autor v nej predstavuje rozsiahly súbor literatúry o meste a ľuďoch v ňom žijúcich. Jeho zdroje siahajú k odborným, populárno-náučným a umeleckým textom autorov, ktorí už pred storočiami akcentovali genia loci mesta, pýšiaceho sa adjektívami „slobodné“ a „kráľovské“. So Skalicou sú rôznym spôsobom späté mnohé známe osobnosti – uveďme J. A. Komenského, B. Tablica, P. Bunčáka, E. Fordinálovú, spomedzi „zahraničných“ maďarského básnika Gyulu Juhásza. Do Skalice sa svojho času chodili študenti učiť „pravej slovenčine“. Svedectvo o tom zanechali Juraj Palkovič i Ján Kollár. Dnes tam chodíme najmä za gastronómiou (skalické svadobné torty, trdelník), obdivujeme architektonické skvosty historickej časti, v zreštaurovaných objektoch mešťanov a cirkvi sa stávame svedkami kultúrneho rozvoja mesta (najmä nádherné koncerty klasickej hudby). Skalica má návštevníkom stále čo ponúknuť. Aj preto sa kniha Pavla Dinku môže stať pre kultúrne žijúceho človeka jej neodmysliteľným bedekrom.
O našej najväčšej rieke vyšlo doteraz veľa publikácií, ktoré si zvyčajne všímali tok Dunaja, krásnu scenériu prírody či mestá na jej brehu. Spisovatelia však opomínali plejádu lodí, ktoré sa „na krásnom modrom Dunaji“ plavili. Toto prázdne miesto vyplnila dvojica autorov, skúsených „služobníkov“ Dunaja: Juraj Bohunský, lodník riečnej plavby, a Karol Puha, lodný strojník. Výsledkom ich snaženia je kniha Dunajská flotila (Vydavateľstvo Slovart), mapujúca históriu lodného parku na Dunaji od roku 1922 až do roku 2012.
Prvým významným medzníkom v zaujímavej histórii bol vznik plavebnej spoločnosti po skončení prvej svetovej vojny. So vznikom nového štátu uzrel svetlo sveta aj Československý dunajský úrad so sídlom v Bratislave, predchodca dnešnej plavebnej spoločnosti Slovenská plavba a prístavy. Samozrejme, nebolo to bez prieťahov, pretože voľakedajšia rakúska či maďarská paroplavebná spoločnosť po nijakej dohode s nástupníckym štátom netúžila, hoci ju k tomu zaväzoval rekviračný patent. Napokon však naša spoločnosť na základe rozhodnutia amerického arbitra W. Hinesa dostala do užívania osobné lode či nákladné člny. Tie sa potom z nemeckých a maďarských názvov „prekrstili“ na slovenské alebo české. Po Dunaji tak už neplával parník Wachau, ale náš Orel či Sokol.
Autori sa dôsledne venovali viacerým organizačným zmenám, ktoré sa počas deväťdesiatročnej histórie plavby po Dunaji udiali. Najrozsiahlejšiu časť publikácie však venovali kapitole Galéria lodí. V nej zaostrili pozornosť na lodný park a podrobne popísali jeho charakteristiku, využitie či technické parametre. Kniha dokumentuje aj technický pokrok, ktorý lodná plavba počas rokov zaznamenala.
Bohunský a Puha si však všimli aj „život na vlnách,“ ktorý v záverečnej časti knihy okorenili o „lodnícke fígle a žartíky“ a zážitky z plavieb. Čitateľovi sa tak dostala do rúk kniha, kompletizujúca po odbornej stránke sériu publikácií, ktorých „hrdinom“ bola veľrieka Dunaj.
Edícia Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, ktorú vydáva Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v spolupráci s Vydavateľstvom Slovart, sa vo svojom druhom zväzku zamerala po okrese Ružomberok na susedný okres Martin. Rozsiahla publikácia sa začína teoretickými kapitolami, ktoré uvádzajú širšie historické, spoločenské a kultúrne súvislosti. Stručný náčrt histórie Turca a okresu Martin autori dokladujú a oživujú reprodukciami archeologických nálezov, rôznych písomností, erbov či historických pohľadníc. Samostatne si všímajú vývin architektúry, výtvarného umenia a umeleckých remesiel Turca s dôrazom na okres Martin. V nasledujúcej katalógovej časti sú podrobne opísané jednotlivé sídla okresu, počnúc Martinom a jeho katastrálnymi územiami až po jednotlivé abecedne zoradené obce. Každé „heslo“ sa začína výpočtom historických názvov sídla, vyobrazením jeho erbu, pokračuje presnou geografickou polohou aj s umiestnením na mape, prehľadom historického a urbánneho vývoja a končí sa samostatnými heslami o jednotlivých národných kultúrnych pamiatkach, ktoré sa v obci nachádzajú. Kniha Národné kultúrne pamiatky na Slovensku – okres Martin prináša okrem precízne spracovaných faktografických informácií aj veľké množstvo fotografií, máp, pôdorysov stavieb a ďalšieho obrazového materiálu, čo z nej robí naozaj reprezentatívne dielo určené nielen odborníkom, ale všetkým záujemcom o naše bohaté kultúrne dedičstvo.
Obrazová kniha Terra banensium z vydavateľstva AB ART press spracováva bohatú históriu baníctva v Banskej Štiavnici a v jej okolitých obciach. Slovom i obrazom predstavuje jednotlivé banské diela, ale napríklad aj sakrálne pamiatky, ktoré si baníci stavali pri svojich šachtách a štôlňach. Jednotlivé obce zviditeľňuje nádhernými leteckými pohľadmi, okrem súčasných fotografií však obsahuje tiež historické snímky, mapy, plány či kresby zo zbierok Slovenského banského múzea a Štátneho ústredného banského archívu. Unikátom sú nevšedné fotografie odlesnených priestorov štiavnického Starého mesta so základmi historických budov, vrátane gotickej hradnej kaplnky.
Novohradský región dlhodobo publicisticky mapoval rodák z Pôtra Ján Jančovic, ktorý sa po rokoch rozhodol sústrediť svoje články, príbehy a reportáže v knihe Z novohradských vrchov a dolín (Matica slovenská). V štyroch tematicky samostatných celkoch si všíma to najdôležitejšie z histórie i súčasnosti tejto oblasti. Prvá kapitola mapuje dejiny územia zachytené v historických prameňoch a dokumentoch, dobových novinových správach či v umeleckej literatúre. Druhá časť sleduje individuálne osudy novohradských vysťahovalcov a ich kontakty s rodným krajom, ďalšia je venovaná významným osobnostiam regiónu, ako Samuel Mikovíni, Bohuslav Tablic, August Horislav Škultéty či Božena Slančíková Timrava. Záverečná kapitola patrí minulosti a prítomnosti novohradských obcí a ich ľudovým tradíciám.
