Vyhľadávanie
Masový turizmus priniesol do súčasného Krakova veľa problémov. No aj v tomto meste preplnenom návštevníkmi z celého sveta niekedy stačí odbočiť do vedľajšej uličky alebo vojsť do niektorej zo starých budov a zrazu sa objaví pôvodný zmysel cestovania – spoznávanie zaujímavého a originálneho. Doslova to platí o malej muzeálnej expozícii s originálnym názvom Szymborskej zásuvka, ktorá reprezentuje jednu možnosť priblíženia života a tvorby spisovateľa. V tomto prípade skvelej poľskej poetky Wisławy Szymborskej.
Ak do Krakova prichádzame za kultúrou, najprv nás asi zaujmú iné, reprezentatívnejšie pamiatky a inštitúcie, hoci Palác Szolajských sa nerozložil kdesi na periférii, ale v starom meste, päť minút chôdze od Mariánskeho kostola.
Táto dvojposchodová budova patrí krakovskému Národnému múzeu a pochádza z prvej tretiny 19. storočia. Nachádzajú sa v nej stále expozície a konajú sa tam dôležité dočasné výstavy venované umeleckým a kultúrnym dejinám mesta aj celého Poľska. Nájdeme ju na námestí Plac Szczepański, ktoré leží len kúsok od hlavných turistických trás. No keď sa po ňom prechádzate, predsa len máte pocit, že tento priestor si turisti pre seba ešte celkom neukradli a viac patrí domácim obyvateľom. Možno aj preto, že na ňom sídli viacero tradičných umeleckých inštitúcií, predovšetkým legendárne Staré divadlo, Palác umenia, hneď za rohom je známy výstavný a stretávací priestor Bunker umenia.
Nebo, Peklo, Sodoma
Na prízemí muzeálneho paláca nájdete okrem vstupných priestorov príjemnú kaviareň, obchod so širokým sortimentom suvenírov, umeleckých predmetov aj kníh a celkom vzadu malú expozíciu venovanú najznámejšej poľskej poetke, nositeľke Nobelovej ceny za literatúru Wisławe Szymborskej. Iný poľský nobelista, básnik Czesław Miłosz o jej básňach kedysi napísal: „Úprimne povedané, je to veľmi trpká poézia. A pretože sa už radí medzi nadnárodné literárne hodnoty, môžeme ju porovnať s podobnými diagnózami v iných jazykoch. Núka sa porovnanie so zúfalou víziou Samuela Becketta a Philipa Larkina. Lenže, na rozdiel od nich, Szymborska nám darúva svet, v ktorom sa dá dýchať.“
Poetka zomrela v Krakove vo veku osemdesiatosem rokov a túto dlhodobú výstavu s názvom Szymborskej zásuvka (Szuflada Szymborskiej) otvorili naozaj rýchlo, presne rok po jej smrti 1. februára 2013. Ukončenie je plánované na 20. decembra 2019 a na návštevu už teda príliš veľa času nezostáva.
Podobne ako v prípade výstavy o Sándorovi Máraiovi, ktorú sme si predstavili v minulom čísle Knižnej revue, aj autori tejto literárnej expozície zvolili „bytový formát“. No kým v Košiciach sa ocitneme v skutočných priestoroch, kde žila rodina Máraiovcov, Szymborskej obydlie v Paláci Szolajských je fiktívne. Nie je ani približnou rekonštrukciou jej bytu, hoci tak môže pôsobiť.
Niekoľko miestností sa venuje prezentácii jej rôznorodých zbierok, autorským kolážam a vystrihovačkám, knihám a mnohým iným predmetom na čele so slávnou komodou s mnohými zásuvkami a pohovkou. Zásuvky ukrývajú viaceré prekvapenia, v jednej z nich uvidíte aj originálnu nobelovskú medailu a diplom z roku 1996. Tvorcovia o koncepcii výstavy uviedli, že má byť druhom scénografie, trojrozmernou kolážou, v ktorej sa objekty patriace poetke stretávajú s citátmi z diel, fotografiami ľudí, vecí a miest. Majú voviesť diváka do jej súkromného sveta fantázie a intelektuálnych inšpirácií.
Szymborska mala neobyčajný zmysel pre humor, iróniu aj sebairóniu. Čitateľ jej poézie to rýchlo rozpozná. No jej základné naladenie voči svetu sa prejavovalo aj v bežnom živote. Napríklad sa rada fotografovala pod cestnými tabuľami s názvami obcí a miest, zvlášť vtedy, ak boli niečím zvláštne, vtipné či zaujímavé. Za také považovala napríklad obce s názvom Peklo, Nebo alebo hoci Sodoma. Sériu týchto fotografií z rôznych častí sveta nájdete na stene jednej z miestností.
Byt šuflík
Expozícia kombinuje základné informácie o poetke, tak ako ich poznáme z tradičnejších výstav (životopisné údaje, ukážky z tvorby, kultúrno-spoločenský kontext jej života a diela) s pohľadom do privátnych až intímnych zákutí jej života. Predstavuje ju s jej slabosťami (bola silná fajčiarka a zomrela na rakovinu pľúc), koníčkami (zberateľstvo, fotografovanie, vytváranie koláží a pod.), ponúka charakteristické predmety z jej domácnosti. Pri prehliadke sa môžete doplnkovo oprieť aj o techniku, napríklad zvesiť zo steny telefónne slúchadlo a vypočuť si niektorý z rozhovorov, ktoré poskytla, prípadne sa započúvať do básní v interpretácii autorky.
Szymborska síce nebola krakovská rodáčka, no s výnimkou prvých rokov prežila v tomto meste celý život a cítila sa s ním úzko spojená. Bývala postupne na piatich rôznych adresách. Jednou z nich bol miniatúrny byt na rohu ulíc Królewska a Nowowiejska, do ktorého sa presťahovala v roku 1963. Sama poetka ho volala „šuflík“ a tento názov sa ujal aj medzi jej priateľmi. Aj na tento kontext spojený s bytovou otázkou socialistického Poľska odkazuje názov expozície.
Užitočný čas
Návšteva Szymborskej zásuvky asi nebude hlavným programom vašej krakovskej návštevy, no určite je to miesto, ktoré stojí za pozornosť. Tam strávený čas bude prínosný pre znalca Szymborskej diela, ale aj pre človeka, ktorý sa s jej menom práve zoznámil.
Slovenské a české preklady
W. Szymborska sa na Slovensku začala prekladať pomerne skoro a dnes je u nás dobre známa. Prvý výber v slovenčine Volanie na Yetiho vyšiel v Slovenskom spisovateli v roku 1966 v preklade Vojtecha Mihálika. Prvý český knižný preklad Vlasty Dvořáčkovej vyšiel len rok predtým. Po dlhej normalizačnej prestávke sa táto významná česká prekladateľka poľskej poézie druhej polovice 20. storočia k poetke vrátila a postupne pripravila tri ďalšie knižné vydania Szymborskej poézie (1985, 1997, 2009).
Podľa počtu prekladov aj viacerých prekladateľov by sa dalo povedať, že Szymborskej poézia je v ostatnom dvadsaťročí na Slovensku neobyčajne populárna. V roku 1999 vyšiel Vlastimilovi Kovalčíkovi jeho výber 49 básní, ďalšiu knihu Szymborskej poézie Chvíľa pridal Kovalčík v roku 2003. Potom sa s tvorbou poľskej poetky začala vyrovnávať aj mladšia generácia a vyšli preklady Silvie Galajdy (Neprítomnosť, 2008 a Trochu o duši, 2016) a Silvie Kaščákovej (Veľké číslo, 2016 a Soľ, 2019).
Szymborskej zásuvka (Szuflada Szymborskiej)
Národné múzeum v Krakove, palác Szolajských
pl. Szczepański 9, Krakov, Poľsko
Otvorené v utorok až nedeľu od 10:00 do 16:00 hod., v sobotu od 10:00 do 18:00 hod. do 30. 12. 2019
Informácie: www.mnk.pl, tel. +48 12 433 54 50
Wisława Szymborska (1923, Prowent – 2012, Krakov)
Poľská poetka, kritička, esejistka a prekladateľka. V roku 1996 sa stala laureátkou Nobelovej ceny za literatúru. Porota jej toto ocenenie udelila za „poéziu, ktorá s ironickou precíznosťou umožňuje, aby sa historický a biologický kontext dostal na svetlo vo fragmentoch ľudskej reality“. Ako redaktorka a prispievateľka bola spojená najmä s krakovským časopisom Życie Literackie (Literárny život).
