Pamäti slovenského chartistu

Byť slušný nestačí - kniha rozhovorov publicistky Ľuby Lesnej s filozofom, politikom, signatárom Charty 77 Miroslavom Kusým.

Byť slušný nestačí

Rozhovor Ľuby Lesnej s Miroslavom Kusým

Bratislava: N Press, 2020

 

Byť slušný nestačí je kniha rozhovorov publicistky Ľuby Lesnej s filozofom, politikom, signatárom Charty 77 Miroslavom Kusým. S disidentom prenasledovaným komunistickou tajnou službou ŠtB, robotníkom, ktorý sa v Novembri 1989 stal jedným z predstaviteľov VPN. Miroslav Kusý bol neskôr aj rektorom Univerzity Komenského v Bratislave, kde zriadil katedru politológie. Vydania tejto knihy sa však už nedožil – zomrel 13. februára 2019.

Autorka, skúsená investigatívna novinárka Ľuba Lesná, známa predovšetkým svojimi publikáciami kritickými k ére Vladimíra Mečiara, si aj tentoraz stanovila neľahkú úlohu. Rozhovor s človekom, ktorého život zachytáva viac ako polstoročie pohnutých československých dejín.  

Kto sa doteraz zamýšľal nad tým, ako sa z marxistického filozofa mohol stať disident a chartista, v knihe nájde vysvetlenie.

 

Ponuka, ktorá sa „nedala odmietnuť“    

Rozhovor je komponovaný chronologicky. Dozvedáme sa, že malý Miro vyrastal v Bratislave počas vojnového Slovenského štátu. Jeho rodičia boli robotníci, preto neskôr mohol ísť aj na vysokú školu. V období päťdesiatych rokov boli na Karlovej univerzite v Prahe stranícke čistky a veľa profesorov muselo univerzitu opustiť. Mladý študent Miro sa v tom čase stretol aj s perzekúciou spolužiakov. Napriek tomu ešte ako študent vstúpil do komunistickej strany. „Fungovalo to tak, že niekoho si komunisti vytypovali. Nebolo možné ponuku odmietnuť, už vôbec nie na našej škole. To by znamenalo vyhadzov zo školy a koniec kariéry.“ ( s. 22)

Po štúdiách Kusý ostáva v Prahe a robí si ašpirantúru. Neskôr odchádza do Bratislavy na katedru dejín filozofie a logiky Filozofickej fakulty UK, kde sa ako tridsaťsedemročný stal profesorom. Zoznamuje sa s lídrom Pražskej jari Alexandrom Dubčekom. Uvoľňujú sa pomery, ruší sa cenzúra. Netrvá to však dlho. Dvadsiateho prvého augusta 1968 vtrhnú do Československa vojská Varšavskej zmluvy. Špeciálna ruská jednotka vzápätí zatkla najvyšších štátnych predstaviteľov vrátane Alexandra Dubčeka a uniesla ich do Moskvy, kde Dubček nakoniec podpísal Moskovský protokol.

„Dubčeka ten podpis naozaj veľmi ťažil. Ale aj ja si myslím, že v kontexte, v akom k podpisu došlo, bolo správne, že sa protokol podpísal.“ (s. 45)

Miroslav Kusý sa na jeseň 1968, už po okupácii, stal vedúcim ideologického oddelenia ÚV KSS. Tvrdí, že si uvedomovali kritickosť situácie. „Pravdaže po vstupe sovietskych vojsk išlo len o ilúziu, ale verili sme jej, a preto sme sa usilovali obsadzovať miesta, na ktorých sa dalo čo-to zachrániť.“ ( s. 47)

 

Zákaz činnosti

Potom, keď Gustáv Husák, nástupca Alexandra Dubčeka na poste generálneho tajomníka ÚV KSČ nastolil proces normalizácie, Miroslava Kusého odvolali z funkcie a vyhodili zo strany.

Nasledoval zákaz publikačnej činnosti. Miroslav Kusý to nevzdal a písal pod iným menom. Každý, kto mu pomohol, prišiel o prácu. Po podpise Charty 77 sa živil štyri roky ako robotník. V tom období vystriedal asi pätnásť robotníckych zamestnaní, no nesťažoval sa. Stupňovali sa výsluchy, domové prehliadky, represie. Dva-, trikrát ho navštívil aj Václav Havel, ktorý uňho prenocoval. Raz ich eštebáci zajali. „Havel podľa nich u nás pripravoval kontrarevolúciu.“ (s. 103) Miroslava Kusého väznili asi tridsaťkrát.

Publikácia sa snaží skompletizovať kľúčové životné situácie Miroslava Kusého v historických súvislostiach. Hoci je prehľadná, niektoré udalosti pre ostávajú len načrtnuté. Ako priznáva aj autorka, môže to byť spôsobené pokročilým vekom respondenta. Keď robili rozhovor, Miroslav Kusý mal už osemdesiatpäť rokov a bol chorý.

 

Nezodpovedané otázky

Napríklad v kapitole Charta a Slovensko sa autorka Kusého pýta, prečo Chartu 77 nepodpísal Dubček. Dozvedáme sa, že tesne pred „vypuknutím“ Charty navštívil Kusého jeden z jej pražských signatárov Zdeněk Mlynář. Mal prísť do Bratislavy preto, aby „zlanáril“ Dubčeka. Za dva dni pobytu  sa s ním však nestretol. Alexander Dubček bol takmer 20 rokov najstráženejšou osobou vo vtedajšej Československej socialistickej republike. Preto bola jeho disidentská činnosť obmedzená. Ani to mu však nebránilo, aby v rokoch 1969 až 1989 poslal najvyšším straníckym inštitúciám 30 protestných listov. Systém kritizoval už rok pred Helsinskou konferenciou a tri roky pred vznikom Charty 77. Ako je napriek tomu možné, že sa Mlynář s Dubčekom nestretol, keď vedel, s kým je v kontakte?

Kniha je plná zaujímavých príbehov zo života Miroslava Kusého spätých s dianím v Československu. Veľmi jasnou a zrozumiteľnou rečou poskytuje čitateľovi základný úvod do dejín vývoja krajiny až po súčasnosť, teda po vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Hoci niektoré kapitoly nie sú dopovedané, publikácia môže byť podnetná pre každého, koho zaujíma história, ale určite aj pre odborníkov, historikov, novinárov a sociológov.

 

Foto Linda Nagyová