Vyhľadávanie
Milí priatelia, pred niekoľkými rokmi sa v Bratislave konal hudobný festival. Na názov si nespomínam. Organizátor mal veľké ambície, veľké náklady a malé skúsenosti. Pozval desiatky známych a drahých interpretov, ktorí však reálne nikoho nezaujímajú. Bodujú na hodoch, silvestrovských námestiach a firemných večierkoch. Majú dobrých manažérov a neprekáža im vyspevovať do chlebíčkového mliaskania či lokšovo-cigánsko-pečienkového výpekového smradu.
Priblížil sa čas otvorenia festivalu. Moderátor stál na pódiu a odratúval: päť, štyri, tri, dva, jeden, teraz! Prvá kapela odpálila famóznu show. Dvere do areálu sa otvorili a húfy ľudí... Nikde. Pár zblúdilcov sa pozeralo na ochranku, organizátor vypliešťal oči na prázdnu ulicu a hudobníci sa začali ošívať. Ani po hodine ľudí nepribudlo, ani na druhý deň. Interpreti hrali, strieľali hity do prázdneho hľadiska. Namiesto potlesku iba ozvena z nehostinných stien priľahlých budov. Festival sa skončil a organizátor prišiel o dom, auto, podnik, klub a o ambíciu organizovať ďalší nezmyselný festival.
Kamarát vydavateľ pochodil podobne, akurát do svojho biznisu vložil menšie peniaze. Tvrdohlavo išiel svojou cestou, no jeho knihy nikto nekupoval. Len autori ho neustále bombardovali výčitkami, že nie sú slávni, bohatí a uznávaní. Raz som bol svedkom tragikomického stretnutia, ktoré vyvrcholilo tým, že kamarát vydavateľ navrieskal na nedoceneného autora, ktorý sa urazil, že jeho kniha nebude v tvrdej väzbe: „Spamätaj sa! Na tvoju knihu vôbec nikto nečaká! Nikto sa na ňu nepýta! Nikomu nezáleží na tvrdej či mäkkej väzbe!“ Autor iba vypliešťal oči, kde sa zobralo toľko zloby v tom bodrom mužovi.
Milí priatelia, netlačme na pílu. Dajme veciam čas, nech vyrastú a stanú sa potrebnými. Zaručujem vám, že v tomto momente o väčšinu našich geniálnych nápadov nikto nestojí.
