Vyhľadávanie
Milí priatelia, len málo vecí pretrvá. Ambíciou večnosti disponuje väčšina kníh, no najviac kroniky a slovníky. Minule som volal priateľovi do Teplíc v západných Čechách. Telefón zdvihla jeho malá dcéruška, asi osemročná. A tak hovorím do slúchadla: „Dobrý deň, mohol by som hovoriť s Radkom?“ Chvíľu bolo počuť šuchotanie a potom zvolanie: „Tati, volá ti někdo z Moravy!“ Radek prišiel k telefónu a začal sa smiať. Z moravského vrabca sa vykľul slovenský čuvač. Tak mi docvaklo, že českí mlaďasi asi tej našej „ľubozvučnej“ s krátkym „u“ veľa nedajú. Nemajú sa odkiaľ dozvedieť o krásote našej rodnej reči, nemajú ju kde počuť, nemôžu sa ňou kochať. Mimochodom, „kohać“ – čítaj „kochač“ – znamená po poľsky milovať, teda nemajú si ju ako zamilovať. Občas sa s ňou stretnú vo fi lmoch, kde vystupujú sexi Slovenky. Alebo prostredníctvom hudobnej misie skupín Elán, No name a IMT Smile. Aj kontroverzný raper Rytmus je špecifi ckou vlajkovou loďou slovenčiny u našich západných susedov.
Preto ma potešil mail od mladej ilustrátorky Márie Nerádovej. Pozvala ma za krstného otca jej knižky Jak velbloud potkal ťavu (Albatros), ktorú uviedli medzi čitateľov 14. apríla v bratislavskom Martinuse na Obchodnej. Je to ilustrovaný slovník, ktorý chce otvoriť bránu poznania dvoch bratských, no odcudzených svetov. Bezstarostná obrázková jazda medzi zvieratami, kvetmi, vecami a vecičkami mapuje zradné vody príbuzných jazykov a je obohacujúca. A tak si môžeme oprášiť pampeliškovské poznatky o hlemížďoch a žížalách. Česi sa zase zasmejú nad čučoriedkami a marhuľovo-slivkovými pochúťkami.
Prajem nám všetkým, milí priatelia, aby naše slovenské ťavy stretali českých velbloudov a aby nám to slúžilo na úžitok. Lebo nič nie je dôležitejšie ako dobré vzťahy a spoločná reč. Reč srdečnosti, radosti a skutočnej hĺbky života. A Mária Nerádová toto všetko dokázala vtesnať do priestoru jednej farebnej knihy! Veľký rešpekt!
