Milí priatelia, knihy sú úžasnými spoločníkmi. Lepšími ako psy, lebo nepotrebujú vychádzky, neštekajú, nečúrajú na koberec, nenaháňajú poštára a nemusíte im kupovať konzervované jedlo. Netreba za nimi ponižujúco behať ani zbierať hovienka do vrecúšok. Koľkokrát som už počul hromžiť nejakého chodca, keď stúpil do psieho výkalu: „Vy psíčkari! Veď počkajte! Toto sa vám kruto vráti!“ Ale že by niekto preklínal čitateľov kníh: „Veď počkajte, vy knihomoli!“ to som ešte nezažil. Knihy sú lepším spoločníkom ako alkohol. Hlava vás z nich môže rozbolieť alebo sa zakrútiť, dokonca vám z niektorých titulov môže prísť poriadne zle, ale rokmi budovaná závislosť od kníh zušľachťuje a neťahá človeka ku dnu. Ešte som nepočul, že by sa niekomu kvôli čitateľskej vášni zrútilo manželstvo, že by zostal ako bezdomovec trčať na ulici, že by išiel na protičitateľské liečenie... U nás na vidieku sa na vášnivých čitateľov vždy hľadelo s nedôverou. Na jednej strane tam bola úcta pre ich vedomosti, na strane druhej boli čitatelia darmožráči, lenivci, rojkovia, povaľači. Väčšina z nich utiekla do garsónkového azylu veľkomiest. Keď sa vracali na návštevu domov, poukazovalo sa na ich jemné ruky a sprisahanecky sa šeptalo: „nikdy slamku krížom nepreložili“. Knihy sú dokonca prítulnejšie ako mačky, veď povedzte, kto by si nosil mačku do vane, na pláž alebo na toaletu. Knihy v mnohých ohľadoch prevyšujú aj ľudí. Môžete ich zavrieť, odložiť, strčiť do police, zabudnúť na ne. To sa s ľuďmi urobiť nedá. Knihy sú tichými spoločníkmi, mlčiacimi svedkami intímnych rozhovorov. Pozrite, ako rastú kníhkupectvá s kaviarňami. Majiteľ kníhkupectva krúti hlavou: „Kávičky a gastro nám robia sedemdesiat percent zisku. Ľudia sedia medzi knihami, jedia, pijú, mudrujú a je im dobre.“ Milí priatelia, knihy nám dávajú pocit starých dobrých čias. Preto pretrvajú.