Vyhľadávanie
Milí priatelia v literatúre. Premýšľali ste niekedy nad tým, akou knižnou či filmovou postavou by ste chceli byť? Čo by vám tak najlepšie sadlo? Ako sa to zhoduje s realitou vášho života? Stephen King má v autobiograficko-didaktickej príručke O písaní: Memoáre o remesle túto myšlienku: „Vo svojom živote je každý hlavnou postavou.“ V širšom kontexte sme však povážlivo bezvýznamní komparzisti, krovie, planktón. Pritom každá vedľajšia postava rozvíja sieť svojho života. Môže byť aj zaujímavá, akurát nikoho nezaujíma. Na študentskom seminári v Poľsku sa rozoberali stereotypy. Talianov sa spýtali, čo si myslia o Slovákoch. A oni, špagetoví makaróni, povedali, že nič. Bolo mi trápne ako komparzistovi, ktorého vystrihli zo záberu. Poznal som aj jednu ženskú, vlasatú, nohatú a bohatú, ktorá bola povolaním komparzistka. Dávala rozhovory, hovorila o svojom poslaní, bola naň hrdá. Ostatní sa jej smiali. Mama mojej spolužiačky bola komparzistkou vo filme Majster kat. Preletel húf žien a ona sa tam mihla. Vždy, keď snímku dávali, všetci sme ju sledovali. Následne sme museli spievať ódy na nevšedný herecký výkon.
Všeobecne akceptované hlavné postavy majú veľkú zodpovednosť. Sú na očiach. Jedni im fandia, druhí ich nenávidia. Nie každý to unesie. Matka Tereza múdro povedala: „Aj najmenší úspech ti prinesie falošných priateľov a skutočných nepriateľov!“ O tomto je život hlavných postáv.
My ako planktón môžeme beztrestne hlavné postavy osočovať, zosmiešňovať, písať o nich stĺpčeky. V mase sme neidentifikovateľní, nezraniteľní. Ak nechceme, nemusíme vyjadrovať svoj názor. No a čo, že je kráľ nahý. Keď je sprostý, nech tu pobehuje s holým zad kom. Koho to zaujíma?
Hlavné postavy sa rodia, bojujú, trpia, umierajú, zanikajú v prachu. Vedľajšie postavy sú večné. Ich život nie je ohraničený rozuzlením, pointou. Komparz prežije všetko v pohode, s úsmevom a v dobrom zdraví. Milí priatelia, to ma na tom najviac baví!
