Vyhľadávanie
Milí priatelia! Úloha kníh vo vesmíre sa preceňuje. Niektorí spisovatelia dokonca kladú neprístojnú otázku: „Čo tu po nás zostane?“ Vzápätí odpovedia: „Knihy.“ Smejem sa nad našou pýchou. Knihy sú potrebné, lenže ľudia sú dôležitejší! Knihy bez ľudí nemajú hodnotu! Sú ako balvany na dne mora. Nič nehovoria.
Mám rád knihy aj ľudí. Rád spoznávam autorov a ich životy. O to viac sa teším, keď autor kvalitnej literatúry je aj kvalitným človekom. Pred časom som spoznal dvoch mladých umelcov, básnika – hudobníka a poet ku – cvičiteľku. Najkrajšie na tom je, že sú partnermi, príbeh so zápletkou i pointou. On, Róbert Pospiš, napísal perfektnú zbierku básní Sme to my? a teraz so svojím kolegom Martinom Sillayom nahrali album Doba, ktorý všetkých odrovná. Ona, Diana Mašlejová, je cvičiteľkou pilatesu, píše recenzie aj do Knižnej revue, prispieva do detských časopisov. Momentálne vydáva svoju druhú knihu, zbierku krátkych próz Maják (Limerick). Čítal som rukopis, je to extra trieda!
Je krásne, s akým rešpektom o sebe navzájom hovoria. Podporujú sa vo svojom snažení. Ona ho nenúti, aby so svojím talentom išiel písať slogany do reklamnej agentúry. On ju neženie do nezmyselných prác. Obaja tvoria a robia to najlepšie, ako vedia! Obaja milujú knihy!
Minule, keď som stretol Dianu, pýtal som sa jej, ako sú na tom so životným priestorom, či im z neho knihy neujedajú. Rozprávali sme sa o lacných policiach, ktoré sú nanič. Najprv sa prehnú a neskôr sa začnú nebezpečne nakláňať. Zavrhli sme ich! Potom so šibalskou iskrou v očiach, láskyplne i súcitne rozpovedala príbeh, ako jej milého zavalila polica plná kníh, ktoré tam postupne navláčila. Ešteže to boli len zbierky básní. Ak by mala záľubu v encyklopédiách, nemusel to prežiť.Aj také príbehy stoja za knihami. Príbehy kvalitných ľudí, odhodlania, vzájomnej podpory i nebezpečných lavín.
