Milí priatelia! Knižná kultúra na Slovensku má svoje problémy. Autori plačú, vydavatelia plačú, kníhkupci plačú, tlačiari plačú, prekladatelia plačú. Je to slzavé knižné údolie. Paradoxne, všetci plačú iba kvôli peniazom. Žiaden autor nezaplače: „Ach, takú somarinu som napísal…“ Ani vydavateľ si nepovzdychne: „Ach jaj, takú blbosť som vydal, že to svet nevidel. Toto ak si niekto kúpi… Radšej nech do lajna stúpi. Ale čo, účty treba platiť, tak nech sa to predáva.“ Nakoniec, úspech ospravedlňuje každú hlúposť. A čitateľ? Obalamutený nevie, ktorá bije. Knihu odkladá do police, krúti nosom, vzdychá: „Azda som na tento druh literatúry ešte nedospel,“ plače tiež. Jediný, kto sa v tejto vážnej situácii môže smiať, je človek, ktorý nečíta, ktorý to má všetko „na háku", alebo taký, ktorý číta iba klasiku.

Minule som sa rozprával s jednou prekladateľkou a ona hovorila, že v podobných ufňukaných krajinách vymysleli diabolský plán. Je inšpirovaný televíznym umiestňovaním produktov. V realite to znamená, že: nejaký autor ide písať knihu. Dá to všetkým na známosť. Potom povie, že jeho postavy ešte nemajú mená. A tých postáv je dosť! Bude to strhujúca kniha s detektívnou zápletkou severského strihu. Bestseller! Do pléna hodí návrh: „Ak chcete, aby sa niektorá z postáv volala po vás, môžete si ju kúpiť“. Hlavný hrdina môže niesť vaše meno za tisíc eur. Vyšetrovateľ za sedemsto. Sympatický záporák je za päťsto. Hysterka, ktorú zabijú na siedmej strane, sa môže volať presne ako vaša svokra. Vyjde vás to na smiešnych dvesto eur, za tú zábavu to stojí. Šancu majú aj nemajetní a držgroši, ktorí túžia, aby ich mená ostali zapísané v análoch. Postava poslíka s pizzou alebo upratovačky je tu za desať eur. No povedzte, nevytrhlo by to z biedy aj našu knižnú kultúru? Predajme svojich hrdinov a bude po plači. Veci sú jednoduchšie, než si myslíme.