Vyhľadávanie
Kedysi, v nerozvážnej mladosti, som si myslel, že svet kníh je mimo bežného sveta. Má hĺbku, je plný vzletných myšlienok a ušľachtilých ideá lov. Všetko, čo s knihami súviselo, malo pre mňa nádych rytierskej statočnosti, hrdinstva a askézy. Nikto nezráta, koľko kníh sa spálilo, zakázalo, roztrhalo, opľulo i rehabilitovalo. Je neuveriteľné, koľko strachu vedela a vie nahnať dobre namierená kniha nadopovaná odvážnymi myšlienkami.
Robil som rozhovory s ľuďmi, ktorí pašovali knihy za komunizmu. Niektorých chytili a zavreli, iným rozbili nosy a nakopali ich do zadku. Pohraničiari si ťukali na čelo – iba blázon pašuje potlačený papier, keď môže prenášať alkohol.
Neskôr som stretol ľudí, ktorí knihy kradli. Nevracali ich do knižníc, brali ich z pultov kníhkupectiev. Odsudzoval som toto konanie, no oni ma presviedčali, že je to ušľachtilá krádež. Súvisí s knižnou posadnutosťou a chudobou, ktorá v našej krajine týra mladé intelektuálne elity.
Mal som málo starostí, tak som počúvol múzy a založil knižné vydavateľstvo. Ukázalo sa, že impulz neprišiel od nich. Inšpiratívnu frčku mi dal naivný rytier Don Quijote, patrón básnikov, bláznov a tých, čo nosia na hlave nočník. Odvtedy bojujem s veternými mlynmi. Občas mám dojem, že vyhrávam, inokedy ma to trhá na kúsky. Celá bieda knižného sveta sa mi odhalila pri spolupráci s jednou distribučnou firmou. Roky išla ako hodinky. Potom jej do ozubených kolies padol balvan chamtivosti, krízy a zlých rozhodnutí. Ogabala donkichotov, žralokov, ezoterikov, obchodníkov i brakmajstrov.
Milí priatelia, snažím sa pochopiť, kde je tá hranica medzi ušľachtilou krádežou Skácelových básní a kvantami encyklopédií, ženskej literatúry, slovníkov a rozprávok. Nie je žiadna. Krádež je krádež! Neexistuje ušľachtilá krádež, ani dobro motivované zlom. Nijaká výhovorka neobstojí. Zdá sa, že všetky knihy, v ktorých sa o tom písalo, spálili na námestiach.
