Vyhľadávanie
Milí priatelia, knihy sú vzácne veci. Okrem toho, že ich môžete oňuchávať, poťažkať, kúpiť, predať alebo nimi trebárs zaťažiť papiere v prievane, majú aj svoj ďalší rozmer, svoju hĺbku – obsah. To vám, milovníkom literatúry, nemusím pripomínať. V knihách sa zrkadlí múdrosť a skúsenosť vekov a v poslednom období aj hlúposť storočí či banálnosť dneška. Nejdem lamentovať nad tým, čo všetko vychádza a prečo to vychádza. Porekadlo hovorí, že každý tovar má svojho kupca, tak nech je tak.
Chcel by som vám rozpovedať príbeh jedného šialeného zberateľa kníh. Tento človek im obetoval všetko. Manželstvo, rodinu, vzťahy i hygienu. Niekto mal stovky žien, on mal tisíce kníh. Neviem, kde pracoval, ani čomu sa venoval, ale každý deň domov dotiahol päť až sedem kníh. Kto vie, či ich niekde kupoval, alebo kradol. Cez sviatky mal pauzu, vtedy úlovok preberal, triedil. Plánoval, čo si prečíta. V krčme ho považovali za intelektuála a podivína. Za dvadsať rokov nazhromaždil horu kníh. Mal ich vyše tridsaťšesťtisíc. Býval v dome, knihy mal všade. V kuchynskej linke, na televízore, v policiach, na záchode, v kúpeľni, vo vani, v predsieni, na oknách, na zemi. Dvere sa dali otvoriť len pár centimetrov, aby nimi pretiahol chudorľavú postavu. Schránka mu pretekala účtami, listami a upomienkami. Zašlo to tak ďaleko, že musel svoj dom predať a presťahovať sa do miniatúrneho domčeka v odľahlom kúte mestečka.
Tu dostáva príbeh tragický nádych. Objednal si sťahovaciu službu. On sám sa uchýlil do nového príbytku a čakal na prvú várku. Siláci špeditéri boli kultúrni barbari. Keď uvideli záľahu kníh, zobrali do hrsti zdravý sedliacky rozum, zmiešali ho so štipkou lenivosti a konali. Knihy sťahovali v pomere päť ku jednej. Päť nákladiakov na smetisko, jeden nákladiak do nového. Dni boli daždivé a smetisko rozbahnené. Vzácne tlače i bezcenný brak zobrali skazu. A zberateľ s láskou pohládzal pozostalé knihy a plánoval, ktorú z nich prečíta ako prvú.
