Vyhľadávanie
Pred časom prišiel Daniel Hevier (skutočný a statočný spisovateľský hrdina môjho detstva, junáctva i zrelého veku) na trh s románom Kniha, ktorá sa stane. Určite ste to zachytili, názory sa rôznili. Jedni chválili, iní ohŕňali frňáky. Pre mňa je perfektnou knihou. Nie je to to divé „zviera, čo podobá sa na Heviera“. Je to románová beštia, kniha, ktorá má potenciál vami otriasť. Zrkadlí široký intelektuálny záber, nadhľad i rozhľad autora. Zaujala ma myšlienka, téma človeka, čitateľa, ktorý číta nepreberné množstvo kníh. Vypisuje z nich najlepšie vety, myšlienky, definície života. Tieto potom vychádzajú v iných knihách, ktoré vydáva neznámy vydavateľ.
Niet pochýb o tom, že takíto blázniví čitatelia – vypisovači existujú aj v reálnom živote. Ja sám mám väčšinu kníh, ktoré som prečítal, popodčiarkovanú. Na silných miestach som urobil „somárske uši,“ mám v nich záložky. Môžem sa k nim vracať, obzerať perly a poklady.
V kníhkupectvách sa toporia desiatky vydaní zrniek múdrosti. Spracúvajú ich hrdinovia z Hevierovho románu. Niektoré sú viazané v koži so zlatou oriezkou, iné sú lacné, praktické vydania do vrecka. Po prelistovaní sa rozpadnú. Tieto knihy vnímam ako praktickú skratku pre ľudí, ktorí nemajú čas čítať.
Desivé na tom je, že to funguje aj opačne. Príkladom sú ľudia, ktorí nemajú čo povedať a predsa chcú hovoriť, chcú písať. Potom zažijete ohromnú vec. Od literárne neskúseného príbuzného dostanete knihu – darček, ktorú mu odporučila predavačka, lebo ju vraj kupujú všetci. V banálnom príbehu, ktorý nesmeruje odnikiaľ nikam, zachytíte dialóg dvoch postáv na diskotéke. Tokajúci muž chrlí zo seba orientálne múdrosti a ružová cicuška to neguje Sokratovými výrokmi. Potom si to samozrejme rozdajú v „kadibúdke“. Čo vám zostane? Oči pre plač, ústa pre smiech a ukazovák na ťukanie si na čelo.
Preto navrhujem inštalovať v kníhkupectvách tabuľky: Zákaz predaja zrniek múdrosti hlupákom! Zabíja to literatúru!
