Vyhľadávanie
Tohtoročný medzinárodný knižný veľtrh v Paríži priniesol niekoľko zmien v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi. Predovšetkým organizátori skrátili čas jeho trvania o dva dni, avšak s cieľom dosiahnuť rovnakú návštevnosť a zisky ako predchádzajúci rok. Bránami výstavnej haly na Porte de Versailles prešlo od 18. do 21. marca 180 tisíc návštevníkov (na porovnanie počas 6-dňových salónov to bolo vlani 190 tisíc, roku 2009 najviac za posledné roky – 198 150, v roku 2008 klesol počet návštevníkov na 165 300, teda takmer o 15 tisíc v porovnaní s rokom 2007; lenže do nového tisícročia vstupoval salón roku 2000 s 241 tisíc návštevníkmi).
Zhustený čas sa najvýraznejšie prejavil počas víkendu, keď ste sa uličkami museli doslova predierať pomedzi dlhé rady čitateľov trpezlivo čakajúcich pred stánkami na autogram svojho autora. Tradične na veľtrh zavítali hviezdy literárneho neba, ako Amélie Nothombová, Umberto Eco, Henning Mankell, Ian Mc Ewan, Katherine Pancol, ale aj Charles Aznavour. Organizátori akoby sa usilovali „chýbajúce“ dva dni nahradiť tým, že zdôraznili viacero hlavných programových línií, a vyzdvihli tak otvorenosť salónu voči mnohorakosti literatúry.
Kým v predchádzajúcich ročníkoch udávali hlavný akcent sprievodným programom festivalu čestní hostia, tento rok na salóne takmer rovnocenne rezonovalo až päť programových zameraní. Ako čestní hostia sa predstavili severské literatúry – Dánska, Fínska, Islandu, Nórska a Švédska. Popri nich zaujala aj samostatná expozícia hlavného svetového mesta literatúry, za ktoré UNESCO na rok 2011 zvolilo Buenos Aires. „Dobré vetry“ tak priviali z Argentíny dve desiatky súčasných autorov, ale aj diela velikánov argentínskej literatúry Borgesa, Cortázara a ďalších. Keďže rok 2011 je aj Rokom zámorských frankofónnych oblastí, tak väčší priestor dostali francúzski autori a vydavatelia z karibských ostrovov Guadeloup, Martiniku či francúzskej Guayany, z tichomorských ostrovov Novej Kaledónie, Polynézie a z Reunionu v Indickom oceáne.
Ďalší výrazný priestor v programe festivalu dostali prezentácie, besedy a diskusie zamerané na mimoriadne súčasné fenomény dnešného knižného trhu, a to žáner detektívky a trileru a takisto čitateľské seriály. Diskutovalo sa o nich na viacerých fórach, prečo sú knižné seriály – od sci-fi, komiksov, mangá cez detektívky až po fantasy, upírske príbehy – také obľúbené medzi čitateľmi, ako sa táto seriálová vlna šíri. Samostatná výstava Záhady Agathy Christie v komiksoch predstavila kráľovnú detektívky, autorku vyše 80 kníh prostredníctvom originálnych ilustrácií.
Celkom výnimočné postavenie medzi vystavovateľmi malo tento rok vydavateľstvo Gallimard, ktoré si samostatnou výstavou, ale aj niekoľkými programami pripomenulo 100. výročie svojho vzniku. Okrem výstaviska sa s jeho históriou, vytvárajúcou jednu z najdôležitejších kapitol francúzskej literatúry s takými prestížnymi menami, ako Louis Aragon, André Breton, André Gide, Jean Paul Sartre, Simone de Beauvoir, Eugène Ionesco a Marguerite Duras..., môžu zoznámiť aj návštevníci Francúzskej národnej knižnice na výstave od 22. marca do 3. júla, kde nájdu okrem fotodokumentácie a vydaných titulov aj ukážky z rukopisov či korešpondencie. Štafetu rodinnej vydavateľskej tradície dnes drží v rukách Antoine Gallimard, zároveň prezident Asociácie francúzskych vydavateľov (Syndicat National de l’Edition).
Slovensko sa národnou expozíciou zúčastňuje na parížskom medzinárodnom knižnom veľtrhu pravidelne od roku 2004. Okrem kníh od slovenských vydavateľov (tento rok vyše 250 titulov z 20 vydavateľstiev) prezentovalo Literárne informačné centrum ako organizátor týchto podujatí vždy aj diela jednotlivých autorov s ich osobnou účasťou, v rámci sprievodných programov mimo veľtrhu, buď na Slovenskom inštitúte pri Veľvyslanectve SR v Paríži, alebo pre poslucháčov slovakistiky na INALCO (Institut National des Langues et Civilisations Orientales). Tento rok sa sprievodné programy uskutočnili len na výstavisku, čo možno pokladať za výhodu aj nevýhodu. Výhodou sprievodných programov priamo v centre diania je, že sú prístupnejšie širšiemu publiku a informácie o nich sú šírené oveľa účinnejšími kanálmi. Nevýhodou je v prvom rade obrovská konkurencia širokej ponuky programov pre profesionálnych aj bežných návštevníkov. Napriek tomuto riziku sa ukázalo, že domácich čitateľov môže zaujať aj im neznámy autor a vhodným zameraním programu im priblížiť Slovensko a predstaviť slovenskú knižnú tvorbu. To sa podarilo Petrovi Čisárikovi (na fotografii) tvorivou dielňou Urob si svoju knihu. Priestor Petite scène, teda vyhradený pre deti, sa počas jeho workshopov naplnil aj v čase, keď neboli zabezpečené organizované školské skupiny, keď deti prichádzali len individuálne v sprievode rodičov. Na troch workshopoch na námet knihy Máme Emu si deti z vopred vytlačených obrázkov vystrihovali, nalepovali a dokresľovali podľa svojej fantázie ľubovoľnú postavu a vymýšľali si k nej príbeh. Napriek krátkosti času sa malým tvorcom podarili zaujímavé výtvory.
V sobotu popoludní, teda v exponovanom čase, stretli sa pri okrúhlom stole na tému Vydávať slovenskú literatúru po Nežnej revolúcii – hrdinstvo či masochizmus? francúzske prekladateľky slovenskej literatúry Arlette Cornevine a Jeanine Baude s moderátorkou Miroslavou Vallovou. Hovorili o svojich skúsenostiach nielen s prekladmi, ale aj s francúzskymi vydavateľmi. Stále sa nedarí preniknúť do začarovaného vydavateľského kruhu: zahraniční vydavatelia nevydávajú našu literatúru, pretože ju nepoznajú, a nepoznajú ju, lebo nevychádza v renomovaných zahraničných vydavateľstvách, ktoré svojimi značkami poskytujú okrem dobrého marketingu aj záruku umeleckej kvality. O možnostiach či ťažkostiach šírenia našej literatúry v zahraničí prispeli do diskusie aj Jean-Pierre Meullenet, bývalý riaditeľ Francúzskeho inštitútu v Bratislave, a bývalý riaditeľ Goetheho inštitútu v Bratislave Manfred Haid, ako aj súčasná riaditeľka Slovenského inštitútu v Paríži Božena Krížiková. Napokon sa z publika prihlásil o slovo aj francúzsky vydavateľ Christiane Thiollier, majiteľ malého rodinného vydavateľstva L’Asiathèque, ktoré sa špecializuje na vydávanie prekladovej a jazykovej literatúry. Pán Thiollier vidí možnosť, ako sa „malé jazyky“ môžu dostať do povedomia frankofónnych čitateľov, vo vydávaní dvojjazyčných kníh. Takto ponúkol francúzskym čitateľom cestopisné črty Gustáva Murína Svet je malý / Le Monde est petit vo francúzsko-slovenskom vydaní, pričom texty môžu slúžiť ako pomôcka pre poslucháčov slovenčiny.
Účastníci okrúhleho stola sa zhodli na tom, že prelomiť začarovaný kruh vydávania našej literatúry v zahraničí by najúčinnejšie pomohlo jej zviditeľnenie ako čestného hosťa na takom prestížnom knižnom fóre, akým je parížsky salón. Napokon konkrétne výsledky už prinieslo vlaňajšie čestné hosťovanie Slovenska na Medzinárodnom veľtrhu detskej knihy v Bologni. Keďže počtom domácich čitateľov je naša knižná kultúra porovnateľná so severskými, dala by sa využiť aj podobná forma, ako bola spoločná účasť severských literatúr na tohtoročnom salóne. Túto myšlienku – využiť čestné hosťovanie literatúr krajín V 4 – uvítali aj predstavitelia troch hlavných organizátorov parížskeho festivalu (Antoine Gallimard, prezident Salon du livre a prezident Asociácie vydavateľov Francúzska, SNE; Bertrand Morisset, generálny komisár veľtrhu; a Jean-Francois Colosimo, prezident Národného knižného centra). Tento princíp čestného hosťovania viacerých krajín je výhodný najmä pre malé krajiny, na ktoré sa upriami pozornosť vydavateľov, médií a návštevníkov veľtrhu vďaka ich väčším a známejším partnerom. Ako príklad pre nás môže poslúžiť Fínsko, ktoré organizovalo tohtoročné spoločné čestné hosťovanie severských krajín, pričom pre francúzskych čitateľov bola do salónu ich literatúra neznáma. Po veľtrhu už francúzski čitatelia nepoznajú len milleniovú trilógiu Stiega Larssona.
