Vyhľadávanie
Docent Bunčák z katedry sociológie zhodnotil, že noví študenti stále menej rozumejú prečítanému textu. Vedia sa síce naučiť informácie, ale pri diskusii ich nevedia dávať do súvislostí. Máte rovnakú skúsenosť?
Odborníci pripomínajú, že noví študenti čoraz menej rozumejú prečítanému textu. Vedia sa síce naučiť informácie, ale pri diskusii ich nevedia dávať do súvislostí. Máte rovnakú skúsenosť?
- Neodškriepiteľným faktom je, že výsledky prijímacích testov adeptov štúdia na našej katedre sú z roka na rok horšie. S kolegami viníme stredné školy, že mladých ľudí naučia málo, ale problém môže byť už v základných školách, ktoré asi deti neučia ako čítať a ako sa učiť. Pritom vedieť čítať - čítať v najširšom zmysle slova - je najdôležitejšia schopnosť úspešného človeka budúcnosti. V informačnej spoločnosti sa inteligentní, úspešní a bohatí ľudia živia takmer výhradne tým, že analyzujú informácie a vytvárajú z nich nové informácie.
Od začiatku 90. rokov sa ozývajú katastrofické hlasy, že sa číta čoraz menej a ľudia hlúpnu. Nastane literárny armagedon?
- Čítanie je aktivitou kultúrnejšej časti populácie, romány a poviedky sú zábavou pre elitu, poézii sa venuje len zopár zasvätených. Ale tak to bolo vždy. A nielen u nás. Porovnanie starších výskumov so súčasnými výskumami, ktoré sme robili v Literárnom informačnom centre, skôr naznačuje, že sa otvárajú nožnice. Ubúda zriedkavých a príležitostných čitateľov, pribúda horlivých čitateľov. Dnes naozaj nikto nemusí siahnuť po knihe len preto, že nemá inú možnosť zábavy. Ale toto platí hlavne pre beletristickú knihu.
V tom čase sa hovorilo aj o tom, že knihy zaniknú a všetky kníhkupectvá sa premenia na butiky...
- Kniha má silný koreň, len tak ľahko nevyhynie. Ale uvidíme, čo s knihou urobí elektronizácia komunikácie a kultúry. Ja osobne sa príchodu e-book neobávam, nemám najmenší problém čítať z obrazovky, a to ani beletriu. Keď to zachráni stromy a atmosféru, prečo nie.
Jedným z argumentov, prečo ľudia prestali čítať knihy, je ich vysoká cena. V posledných rokoch sme si, aspoň v Bratislave, zvykli na predajne lacných kníh. Predstavujú naozaj východisko?
- Nesúhlasím s tým, že je u nás vysoká cena kníh. Automobily, televízory či práčky stoja približne toľko, ako v západných krajinách, no knihy len necelú polovicu. Predpokladám, že knihy čoskoro zdražejú. Pozrite sa, koľko stoja lístky do kina, koľko stoja iné médiá, ako napríklad CD či DVD. Čo sa týka predajní lacných kníh, riešením, samozrejme, nie sú, lebo ich ponuka je úzka. Ale ja v týchto obchodoch nakupujem pravidelne. Funguje tam istá forma spotrebiteľskej neurózy. Takáto kniha za päťdesiatku? No nekúpite to?
Často možno nájsť za dostupnú cenu nové knihy aj v antikvariátoch, napriek tomu sa im príliš nedarí a zanikajú...
- Keď si predstavím, ako málo je u nás milovníkov kníh a aká nízka je ich kúpna sila, prekvapuje ma, že ešte stále antikvariáty existujú.
Ovplyvňuje grafická úprava kníh a využitie ilustrácií ich predajnosť?
- Hovoril som na túto tému pred časom s jedným vydavateľom. Dal mi do ruky chutnú malú knižku v mäkkej väzbe a povedal, že ju ľudia nechcú kupovať, lebo vyzerá lacno. Ono asi ide o to, že kniha nie je len obsah, literatúra, ale aj forma. Kniha je artefakt. A preto má význam vydávať a kupovať pekné knihy, hoci sú drahé. Zberatelia kníh a bibliofili nekupujú knihy kvôli obsahu, ale kvôli forme. Koniec koncov, práve vďaka tomu dnes, v ére textov v internete, kniha ešte stále žije.
Nerobí sa z literatúry nejaký falošný fetiš? Prečo by mal práve počet prečítaných kníh či frekvencia čítania znamenať niečo kvalitatívne iné ako, povedzme, sledovanie VyVolených?
- Dobre položená otázka, hoci ironicky. Že má význam čítať, môžete hovoriť len tomu, kto to robí. Je to vec hodnôt. Niekde som čítal výborný recept na osobnú informačnú hygienu - kedykoľvek vo svojom voľnom čase sa pýtajte: nemohol by som teraz robiť čosi užitočnejšie? Ak si odpoviete áno, tak to robte. Nikdy som neabsolutizoval čítanie oproti iným záujmom. Niekto chodí veľa do galérií, iný do divadla, ďalší sleduje v televízii reality šou. Ale ľudia sami podvedome cítia, čo ich naozaj obohacuje. Veľa rodičov sa sťažuje, že sa im nedarí odháňať deti od hlúpych programov v televízii, aby si niečo prečítali. Ale počuli ste už o rodičovi, ktorý by povedal dieťaťu: nečítaj túto zlú knihu, radšej si nájdi niečo dobré v televízii? Každé médium má samo osebe istú kultúrnu hodnotu a úroveň. Ako som vravel - kniha je artefakt.
