Permafrost a mozaika literárnych odkazov

Lukáš Cabala: Jar v Jekaterinburgu

Ilustrácie: Jindřich Janíček

Bratislava: Artforum, 2021

 

Lukáš Cabala sa nám ako spisovateľ predstavil minulý rok debutom Satori v Trenčíne s ilustráciami Anny Cima, s ktorým sa dostal do tohtoročnej desiatky Anasoft Litera a získal Cenu čitateľov Knižnej revue v kategórii Debut roka 2020.

Tento rok mu vyšla druhá kniha, Jar v Jekaterinburgu, takisto sprevádzaná podmanivými ilustráciami, v tomto prípade je ich autorom Jindřich Janíček. Jeho kresby podčiarkujú atmosféru a tvoria s príbehom organický, prepojený celok.

Obe autorove diela však spája oveľa viac než len precízna grafická úprava. Napríklad, hlavnou postavou je aj v tomto príbehu Vincent, ktorý sa ocitne vo fiktívnom meste Tarakanovsk kdesi na Sibíri. Odpovie na ponuku pre spisovateľov, aby strávili istý čas na výskumnej stanici Belyj krot a napísali o prebiehajúcich výskumoch, hoci zadanie je veľmi vágne a nikoho nezaujíma, či ho Vincent vôbec plní.

Biely krtko je podzemná stanica vyhĺbená v permafroste, ktorý na nej skúma medzinárodný tím vedcov. „Večne“ zamrznutá vrstva pôdy začala v posledných rokoch rozmŕzať a vydávať svoje poklady, organizmy zakonzervované desiatky tisíc rokov, ale zároveň uvoľňuje ložiská skleníkového plynu metánu a narúša statiku budov. Zatiaľ čo vedci bijú na poplach, miestni (i nemiestni) obyvatelia si to nepripúšťajú, nevnímajú hroziacu katastrofu. „Iba sem-tam, keď niekomu praskne múr a má dostatočné vzdelanie na to, aby si to spojil s otepľovaním a klesajúcou pôdou. Ale i takého človeka na tunajšom úrade vysmejú.“ (s. 18)

Vincent postupne spoznáva osadenstvo stanice a s niektorými členmi nadviaže aj priateľskejšie vzťahy, napríklad so zanieteným profesorom Williamom Butlerom, ktorý sa dočasne zblázni, keď v permafroste objavia telo chlapca staré asi dvadsaťtisíc rokov a on v ňom spozná seba ako malého chlapca. Neskôr ho Vincent uvidí, ako zakrýva ľad a sneh v meste plachtami, aby sa neroztápal.

Spriatelí sa aj s Jelenou, ktorá mu pripomína polárnu líšku, jej spoločníkom je ozrutánsky pes a praveký muž a na stanici sa stará o umeleckú galériu. Jelena je najdúch, kedysi sa jej ujal starosta Tarakanovska Sergej Gerasimov, ktorý v tajge za svojou dačou ukrýva veci nevídané a s nálezmi zo stanice má očividne vlastné zámery.

Mimo stanice sa Vincent začne stretávať so Slovenkou Akbarou, ktorá tam prišla študovať tradičné textilné techniky, tká gobelín inšpirovaný plesňou v kúpeľni prenajatého bytu a večne Vicentovi kamsi uniká.

Celý čas sa pohybujeme pod zemou alebo v mrazivom meste na hrane reality a fantázie, vo vzduchu visí chlad a záhady, človek má pri čítaní dojem neustáleho šera či lesného prítmia – veď ešte aj počas premietania filmu Nikitu Michalkova Unavení slnkom vypadne v celom meste prúd.

Ďalším spojivom s prvou knihou sú popri atmosfére s fantazijným nádychom aj odkazy na literárne diela tentoraz primárne ruských autorov: už názov pripomína Jar vo Fialte Vladimira Nabokova, ďalej tu stretneme DvojníkaNežnú od Dostojevského, zastavíme sa na Piknik pri ceste bratov Strugackých, sadneme si na 12 stoličiek Iľfa a Petrova... A práve týmto sú obe Cabalove knihy výnimočné: môžeme ich čítať ako originálny príbeh, ktorý sa odvíja od prvej strany po poslednú, ale aj ako skladačku ďalších desiatok príbehov, ktoré sa nám odhalia, ak správne identifikujeme narážku a vieme, čo sa za ňou skrýva, alebo ak sa to rozhodneme odhaliť.

No možno je všetko predsa len inak a na konci knihy nás ešte čakajú úryvky z novinových článkov o permafroste a výskume v sibírskej oblasti, z ktorých sa dozvedáme, že aj tie najbizarnejšie autorove nápady majú svoj základ v skutočnosti. Len si povedal, že „realitu musí vziať do vlastných rúk...“ (s. 117) Závery či dopovedanie jednotlivých dejových liniek však necháva na čitateľovi, v ktorom tak môže zanechať pocit akejsi neukončenosti.

 

Lucia Halová (1979) 

Prekladá z angličtiny a portugalčiny prevažne beletriu a filmové titulky, venuje sa aj redigovaniu knižných prekladov. Pôsobí v redakcii časopisu Verzia. Z angličtiny preložila o.i. sériu Súmrak Stephenie Meyerovej, Žiť sa musí Franka Tallisa či Dievča, žena, iné Bernardine Evaristo, z portugalčiny Knihu nepokoja Fernanda Pessou.