Písať o komikse bez obhajoby

Komiksu sa u nás darí. Nesvedčia o tom iba plné kinosály, v ktorých sa premietajú filmové adaptácie príbehov o superhrdinoch/antihrdinoch, frekventovaný nákup ich tlačených predlôh, bohato navštevované prednášky na domácich festivaloch zameraných na popkultúru, ale aj slovenská produkcia.

Tá sa sústreďuje na naše dejiny a ich popularizáciu (séria Nežný komiks), aktuálne spoločenské témy (Uletenci), ale napríklad aj na podoby mystických príbehov (Zóna). Avšak čo s písaním o komikse v slovenskom a českom prostredí, ktorému sa potenciálni čitatelia môžu ešte stále vyhýbať? Odbornej či esejistickej tvorbe, ktorá sa zameriava na otázky spojené s komiksom, sa netreba báť. My si predstavíme tú aktuálnejšiu ponuku.

Z panelov a bublín teórie a dejín seriality

V akademickom českom prostredí sa v priebehu troch rokov podarilo vyprodukovať knihy, ktoré otvárajú priestor na diskusiu o komikse nielen odborníkom, ale aj širšiemu čitateľskému publiku. Ťažiskovým tu však nie je iba text, ale hlavne výborne spracovaný obrázkový materiál, ku ktorému sa budete opakovane vracať. Po rozsiahlych dvojzväzkových Dějinách československého komiksu 20. století (Akropolis, 2015; prvý zväzok mapuje roky 1900 –1964 a druhý roky 1964 – 2000), v ktorých sa literárni vedci T. Prokůpek, P. Kořínek, M. Foret a M. Jareš sústredili na premeny média v jazykovo-kultúrnom priestore československej tvorby, ponúkla trojica z menovaných autorov aj kapitoly k teórii komiksu v knihe V panelech a bublinách (Akropolis, 2015).

Nájsť v nej môžeme nielen vysvetlené pojmy či formálne prvky v komikse. Rozoberajú jeho serialitu, dejiny teórie, estetické kategórie (využitie výtvarného umenia od grafiky cez kresbu po olejomaľbu, odkazy na smery ako pop-art, secesiu), otázku komiksu ako žánra i ako média, rolu čitateľa (konflikt medzi mainstreamom a alternatívou) a autora, produkciu, prezentáciu a život mimo tlačeného média (webkomiksy, amatérske preklady, fandomy).

Obdobiu „protokomiksovej“ formy sa venujú T. Prokůpek a M. Foret v knihe Před komiksem (Akropolis, 2016). Popisujú tu spoločenský, historický, politický život na území vtedajšieho Rakúsko-Uhorska prostredníctvom domácej tlače. Čerpajú z ilustračného a karikatúrneho diskurzu a sledujú lokálne varianty obrázkovoseriálovej tvorby. Začínajú prehľadovo od jarmočnej piesne, založenej na práci s tabuľami so senzačnými udalosťami, plagátovej tlače s výchovnou funkciou cez slovné anekdoty s ilustráciami alebo karikatúry s verbálnym komentárom a končia satiricko-humoristickou, vzdelávacou, politicko-satirickou, mravoučnou líniou kreslených seriálov.

Kult a jeho hrdinovia

Na pôde slovenskej akademickej komunity je výraznejší titul Obrazy hrdinu v kultúrnej pamäti (Univerzita Konštantína Filozofa, 2017). Kolektívna monografia, v ktorej sa autori pokúšajú prečítať a uchopiť nanovo podobu hrdinu a jeho hrdinstva na pôde populárnej kultúry, teda aj komiksu od etických dilem cez premenu hrdinu na antihrdinu a naopak až po portrét „tretej ženy“ – superhrdinky či pozíciu superhrdinu v úlohe superstar. V kapitolách si tak čitateľ môže prečítať napríklad o pokrivenej podobe hrdinov a hrdinov s chybami ako v prípade grafického románu Strážci, o posune polohy hrdinky, ktorá trpí, elementu, ktorý spúšťa konanie u mužského hrdinu až k superhrdinke (Wonder Woman), probléme superhrdinského kolektívu (Avengers) či hrdinského kolektívu, ktorý nemusí nutne zahŕňať postavy s klasickými atribútmi hrdinstva (Liga výnimočných).

Posledné dve knihy, a teda Výstrel v zrkadle (KK Bagala, 2018) a O karikatúre (KK Bagala, 2019), ktoré sú súčasťou edície obsahujúcej články K. Földváriho, sa priamo nedotýkajú komiksu. Prvá má väčší záber na detektívku, western, fantastiku, horor, dobrodružnú literatúru a druhá na teóriu kresleného humoru, glosy o tvorcoch karikatúr. V oboch komiks vystupuje buď na pomedzí iných esejí alebo vo vybraných článkoch.

V prvej knihe je to text Literatúra bez slov. Autor popisuje komiks ako žáner reprezentujúci dynamiku pohybu. Výraznejšie sa zameriava na ten s humorom, so superhrdinami označujúc ho za „rozprávky pre dospelých“, ktorí chcú zažívať zázračné dobrodružstvá. Oproti nim stavia do protikladu pohľad na odviazanú Barbarellu či karikaturistov Madu (americký underground), ktorí presadzujú ošklivosť, brutalitu, násilie. V druhej knihe je výraznejšia esej Danglár a tí druhí, zameraná na slovenský komiksový diskurz. Načrtáva v nej cestu „kresliarov-prvolezcov“, ktorí obišli superhrdinské príbehy a priklonili sa k prameňom žánru (koniec 19. storočia v americkej tlači). Od kreslených naháňačiek väzňa na úteku s dozorcom (J. Babušek v časopise Šidlo a i.) až po brutálny, akčný, realistický „voľný umelecký komiks“ Danglára či Shootyho cyklus Jana s anglickým humorom.

Ostáva nám teda pi týchto príkladoch dúfať, že sa literatúra o komikse v našich končinách bude aj naďalej rozvíjať a predovšetkým vášnivo čítať bez predsudkov či obáv.

Foto Lenka Macsaliová