Vyhľadávanie
Prinášame vám prehľad edičného plánu Literárneho informačného centra. Aké knihy vydáme v roku 2020?
V edičnej činnosti bude Literárne informačné centrum pokračovať aj v roku 2020. Texty o jednotlivých tituloch pripravila Dana Podracká, ktorá je vedúcou oddelenia domácich projektov. To navrhuje projekty v oblasti výskumu a dokumentácie súčasného literárneho procesu, sleduje a analyzuje pôvodnú literárnu tvorbu, zabezpečuje prípravu a plánovanie edičnej činnosti neperiodických publikácií, organizuje redakčný proces a mnohé iné. Okrem titulov, ktoré nájdete nižšie, pripravujeme aj knihu Petra Borkovca s Erikom Jakubom Grochom, šiesty diel edície Slovenské dejiny od Róberta Letza či Príbehy „vykĺbeného času“ od Ivany Taranenkovej a ďalšie tituly.
Monografia On, Pišťanek od literárneho vedca Petra Darovca je prvým komplexným pohľadom na tvorbu najsignifikantnejšieho autora 90. rokov v slovenskej literatúre. Pišťankovo dielo (1960 – 2015) je stále súčasné, prelomové, inovatívne a pre mnohých aj provokatívno-buričské. Sú v ňom obsiahnuté aj silné väzby s vtedajšou revolučnou a porevolučnou spoločenskou situáciou. Z literatúry sa tak stáva nástroj ako porozumieť dobe. Monografia je komponovaná ako sled jednotlivých Pišťankových prozaických titulov. Je obohatená kalendáriom od Dušana Taragela.
Ján Johanides (1934 – 2008), ktorému je venovaná aj Esej a Cena Jána Johanidesa, na ktorej participujú LIC a mesto Šaľa, je výsostne slovenský a zároveň európsky autor. Daniel Hevier napísal jasnozrivú knihu o Johanidesovom diele, o vydávaní jeho kníh a o priateľstve s ním. Kniha má sviežu duchovnú architektúru, spolu 43 kapitol, a zaujíma sa napríklad tematikou očí, zraku a pohľadu Jána Johanidesa I., II. a III., jeho prirovnaniami, neologizmami či adjektívami, oravopisom, ale aj esejistikou, publicistikou a jeho rozhlasovými hrami. Ak sa chce niekto bližšie oboznámiť so životom a dielom Jána Johanidesa, táto kniha mu umožní vstúpiť do jeho sveta.
Strom je určený pre deti školského i predškolského veku a vzhľadom na svoje etické a ekologické posolstvo, aj pre ich rodičov. Príbeh nás zavedie do sveta, ktorý veľmi nepripomína ten náš: zmizli rieky, moria, hory i lesy. Namiesto nich sa všade rozprestiera nekonečná okrová rovina. Uprostred bezútešnej pustatiny si za múrmi prepychového paláca nažíva Princezná, ktorá má všetko. Druhá línia príbehu rozpráva o príšere Blöeglöekovi, ktorá sa stretne s Princeznou a zrazia sa dva protikladné svety, dva diametrálne odlišné názory na život. Dielo Alexandry Salmely dotvárajú ilustrácie Martiny Matlovičovej – držiteľky Zlatého jablka BIB 2009.
Časť mailovej korešpondencie Veroniky Šikulovej s Olegom Pastierom má monologickú štruktúru a je reflexiou tvorivej činnosti spisovateľky / spisovateľa. Kniha je obohatená o básne, citácie rozličných autorov a haiku Olega Pastiera, venovaných Veronike Šikulovej. Úprimnosť autorky odkrýva nebývalú duchovnú nahotu; autorka hovorí o sebe a svojich postojoch bez obalu, bez strachu, že by prezradila na seba aj to, čo by malo alebo mohlo zostať skryté. Tento druh písania je príťažlivý sebaanalýzou a poskytuje hlboký vhľad do autorskej inšpirácie a vnútorného sveta autorov.
Druhý ročník vydania antológie súčasnej slovenskej kritiky. Nadväzuje na súbor antológií Kritika, ktoré v polovici šesťdesiatych rokov (1964 – 1967) vychádzali vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Kritická ročenka 2019 je výberom z literárnokritických textov publikovaných časopisecky a na webe roku 2019. Texty vybrané oboma autormi vypovedajú o aktuálnej literatúre a jej reflexii. Sú príspevkom do diskusie o myslení a smerovaní súčasnej slovenskej literatúry. Publikácia obsahuje aj bilančné štúdie o poézii (Viliam Nádaskay) a próze (Vladimír Barborík).
Monografia je pokusom o novú syntézu literárnohistorických poznatkov a interpretačných postrehov týkajúcich sa života a diela vrcholného básnika slovenskej katolíckej moderny – Janka Silana. Literárna vedkyňa Edita Príhodová uplatnila chronológiu Silanovho diela od debutu Kuvici až po posmrtne vydaný román – denník Dom opustenosti. Chronologický aspekt je určujúci aj pri literárnohistorickom členení básnikovej tvorby na základe biografických determinánt (juvenílie a debut – tvorba bohoslovca – kňazská tvorba 1943 – 1945 – verbumista – tvorba z vnútorného exilu – rehabilitácia – normalizácia – aktualizácia diela Janka Silana po roku 1989). Špecifikom interpretačnej metódy je zužitkovanie poznatkov teológie vtelenia (v dobovom kontexte ju presadzoval Ladislav Hanus), ktorá doceňuje nielen duchovnú, ale aj hmotnú povahu človeka, oscilujúc medzi senzualitou a spiritualitou v zmysle hermeneutického chápania literatúry ako kruhu.
Podľa slov literárneho vedca Matúša Mikšíka poézia Osamelého bežca Ivana Laučíka „je veľké dobrodružstvo, polárna či horolezecká expedícia“. Samotný názov monografie je časť verša z básne Ešte apríl zo zbierky Havránok, autorovej poslednej knihy, a celý verš znie "K jasu a tiesni mierim, kým výdych rozráža noc". Názov reprezentuje Laučíkovu afinitu k jaskyniam i jeho úsilie o smerovanie k vnútornému svetlu poznania (aj) prostredníctvom písania básní. O Laučíkovej poézii vzniklo niekoľko dôležitých textov, išlo však poväčšine o čiastkové analýzy. Monografia vypĺňa medzeru v reflexii jedného z najvýznamnejších básnikov slovenskej poézie druhej polovice 20. storočia.
