Plameň, ktorý nezhasol

Leonard Cohen: Plameň

Preklad: Ján Gavura

Fintice: OZ FACE, 2020

 

Rozumieť hodnote času. Schopnosť, na ktorej stojí sila umenia. Mlčať, keď je to nevyhnutné, rozprávať o zamlčanom. Leonard Cohen patril k najväčším majstrom tohto balansovania na tenkom lane. Poet a hudobník, hudobník a poet. Poradie nie je dôležité. Cohen bol človek slova, slov a jeho piesne zrkadlili ich krásu. Kanadský umelec zomrel 7. novembra 2016. Odvtedy mu posmrtne vyšiel nádherný album Thanks for the Dance a básnická zbierka Flame. Tá nedávno pod názvom Plameň vyšla v slovenskom vydavateľstve f.a.c.e.

„Pre túto knihu chcel žiť, na sklonku jeho života bola jediným dôvodom, pre ktorý dýchal,“ píše v predslove Plameňa Cohenov syn Adam. Práve on má na zostavení zbierky dôležitý podiel. Rovnako ako na vydaní nahrávky Thanks for the Dance. Neúnavná oddanosť otcovej vnútornej kráse vytvorila dve strhujúce diela. Plameň je Cohenovým básnickým testamentom. Je to cesta do hlbokého podvedomia tvorcu, ktorého nikdy nehnala túžba po sláve. „Všetci vedia, že ak urobíš jeden alebo dva riadky, budeš žiť naveky,“ spieval v piesni Everybody Knows. Akokoľvek sa čitateľ snaží, počuje pri čítaní básní Cohenov hlas.

Prekladateľ Ján Gavura mal pred sebou mimoriadnu výzvu. A obstál. Čítal som aj anglický originál a v prípade slovenského prekladu som nenarazil na žiadne „mrzačenie“ Cohenovej poetiky. Kanadský bard ju budoval celé desaťročia. Ešte aj v posledných dňoch svojho života sa venoval trpezlivému korigovaniu poslednej básnickej zbierky. Plameň sa aj preto nemôže čítať s ľahkosťou. Takmer tristostranový rozsah je naplnený úvahami, humorom aj rozčarovaním nad krutosťou života. Poézia v tej najčistejšej forme.

Musíte poznať Cohenovu pesničkársku tvorbu? Musíte byť fanúšikom jeho hudby? To sú logické otázky pre nezorientovaného čitateľa. Odpoveď je jednoduchá. Nemusíte. Hudba a poézia boli dva odlišné vesmíry, v ktorých však kanadský autor fungoval s rovnakou suverenitou. Ak ste čítali niektorú z jeho starších zbierok, otázku jeho básnických kvalít máte dávno vyriešenú. Leonard Cohen bol etablovaným poetom ešte skôr, ako prenikol do hudobného sveta. „Môj otec bol predovšetkým básnik,“ dodáva jeho syn. Naliehavosť posledného odkazu mala už Cohenova oceňovaná zbierka Kniha túženia (Book of Longing) z roku 2006. Plameň nadväzuje na jej dôkladne vybudovanú atmosféru. „Nehovorím, kým voda nepretečie cez okraj. Tak sa mi podarilo zdržať vydanie tejto knihy až na koniec 20. storočia,“ povedal Cohen pred pätnástimi rokmi. Rovnako trpezlivú prácu venoval aj Plameňu.

Ak sa chceme naplno ponoriť do sveta osemdesiatnika, ktorý prežil život v obklopení poézie a hudby, musíme obdivovať ich krásu. Leonard Cohen bol mužom fragmentov. Drobné zápisky pri jeho maľbách ho sprevádzali už celé dekády. Všímajme si detaily a pochopíme celok. Opačný postup je nemožný. To je iba jeden z Cohenových odkazov. Vypisovať citáty z jeho posledných básni je rovnako zbytočné ako spievať iba refrény z jeho piesní. Musíme rozumieť kontinuite. Musíme držať Plameň spolu s autorom. Premeriavať jeho svetlo, vracať sa v čase, pochybovať o pochopení jeho slov, vracať sa na začiatok. Poézia má dar „bezčasia“. Funguje ako samostatné univerzum. Bez vysvetľovania a dôkladnej analýzy. Leonard Cohen jej obetoval väčšinu svojej životnej energie. Nebola to zbytočná snaha. Krása potrebuje svojich pastierov. Starostlivých a neústupných. Vždy, keď sa svet ponára do temnoty. Leonard Cohen bol jedným z nich.

Plameň je Cohenovou poslednou správou o stave sveta. Vyčerpávajúcou a mohutnou. Nenechajte sa oklamať jej humorom a nadhľadom. Patrím ku Cohenovým oddaným fanúšikom. Jeho nahrávky poznám naspamäť a prečítal som všetky dostupné básnické zbierky. Dokončenie tejto recenzie aj preto zdržalo niekoľkotýždňové premýšľanie nad jej záverom. Odpoveď som mal po celý čas vo svojich ušiach. Boli to slová piesne a zároveň básne Čo sa srdcu deje (Happens to the Heart), ktorá otvára Plameň aj jeho poslednú nahrávku Thanks for the Dance. Majster sa lúči hneď na začiatku svojich posledných výtvorov. Aké smutné a krásne zároveň. Zbohom, nenahraditeľný strážca svetla.

 

Vždy som pracoval vytrvalo

Ale umenie to nie je

Podporoval som svoje depresie

Stretával Ježiša čítal Marxa

Moja posledná iskra je jasná

Hoci môj oheň už len tleje

Mladému mesiášovi povedzte

Čo sa srdcu deje.

 

Leonard Cohen v preklade Jána Gavuru

 

Róbert Pospiš (1986)

Hudobník, producent, spoluzakladateľ hudobného vydavateľstva Real Music House, publicista a textár, o. i. autor básnických zbierok Ukazuješ do tmy, vidím svetlo (Real Music House, 2018) a V tichu (Real Music House, 2020).