Po stopách Cervantesa

Azda niet nikoho, kto by nepoznal humorné príbehy z odvážnych výprav dona Quijota, ktorý sa pomiatol z čítania rytierskych románov. O diele a osobnosti ich autora nedávno vyšla monumentálna monografia Cervantesov Don Quijote na Slovensku a vo svete, venovaná Miguelovi de Cervantesovi Saavedra, ktorý dodnes patrí k najvýznamnejším symbolom španielskej kultúry a svetovej literatúry. 

Kolektív autorov pod vedením Paulíny Šišmišovej a Evy Palkovičovej z katedry romanistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave predstavil monumentálnu monografiu o nepochybne najznámejšom španielskom spisovateľovi všetkých čias Miguelovi de Cervantesovi Saavedra.

Spisovateľ, o ktorého živote vieme pomerne málo, tvoril na rozhraní medzi renesanciou a barokom a dodnes jeho osobnosť a dielo patria k najvýznamnejším symbolom španielskej kultúry. Jeho dvojdielny román Don Quijote de la Mancha sa celosvetovo zaraďuje k najvydávanejším a najprekladanejším knihám a azda niet nikoho, kto by nepoznal humorné príbehy z odvážnych výprav dona Quijota, ktorý sa pomiatol z čítania rytierskych románov. Záujem o Cervantesovo dielo po vyše štyristo rokoch neutícha ani na poli teoretických výskumov, o čom svedčí množstvo vedeckých prác, ktoré každoročne román podrobujú novým analýzam.

Zásadná monografia

Takmer päťstostranová publikácia pod názvom Cervantesov Don Quijote na Slovensku a vo svete si za cieľ vytýčila oboznámiť čitateľa s najnovšími poznatkami o autorovom románe a preskúmať „prvé prieniky tohto klasického literárneho diela do nášho kultúrneho kontextu vo francúzskych, nemeckých a neskôr aj v maďarských a českých verziách“. (s. 9)

V rámci slovenského výskumu o Cervantesovi ide o zásadnú monografiu, ktorá sa nevenuje len literárnej analýze románu a jeho prienikom do slovenskej literatúry, ale má aj interdisciplinárny charakter – mapuje cesty románu Don Quijote v scénickom a výtvarnom umení na Slovensku. Publikácia takéhoto rozsahu a hĺbky v našom literárnom priestore doposiaľ absentovala, keďže doposiaľ jediná monografia o Cervantesovi, od Vladimíra Olerínyho, vyšla ešte v roku 1955 a bola poznačená dobovou ideológiou.

Od osvietenstva po moderné teórie

V úvodných kapitolách sa Paulína Šišmišová venuje autorovej biografii a genéze románu. Od recepcie fragmentov z autorovho života prechádza k mimoriadne rozsiahlej a fundovanej syntéze výskumu Cervantesovho života v priereze historických období od osvietenstva po moderné teórie so zreteľom na recepciu jeho biografie v slovenskom a českom kontexte.

Autorka pracuje s rozsiahlym bibliografickým aparátom, počnúc prvou Cervantesovou biografiou od Gregoria Mayansa y Siscar až po najaktuálnejšie výsledky výskumov cervantistov. Recepcii týchto monografií venuje pomerne rozsiahlu pozornosť, samotný život Cervantesa z nich však presvitá skôr okrajovo a nekonzistentne.

V ďalších kapitolách Šišmišová analyzuje román Don Quijote de la Mancha. Prichádza k zisteniu, že na rozdiel od hrdinov rytierskych románov, ktoré sú často typizované, Cervantesove postavy nemajú „prototyp ani v literárnej tradícii, ani v každodennej skúsenosti“. (s. 65)

V románe vystupuje množstvo postáv z rôznych sociálnych prostredí a spoločenských vrstiev, autorka sa predovšetkým zameriava na hlavnú dvojicu, dona Quijota a Sancha Panzu, ktorú označuje za protikladnú a súčasne komplementárnu. Zdôrazňuje dialogickosť ako kľúčový aspekt výstavby románu, pretože v ňom sa postavy vzájomne „obohacujú a rozvíjajú“, majú neodmysliteľné miesto, pretože v druhej časti románu tieto dialógy nahrádzajú samotné dobrodružstvá“ (s. 72).

Dôkladne a vyčerpávajúco

 Značnú pozornosť Šišmišová venuje aj apokryfnému pokračovaniu románu Don Quijote, ktorého autor sa skryl za pseudonym istého Alonsa Fernándeza de Avellanedu. Opierajúc sa o španielsky výskum Šišmišová načrtáva zaujímavú úvahu, podľa ktorej tento román umožňuje lepšie pochopiť, ako Cervantesovo dielo čítali súčasníci. Avellaneda redukuje príbeh na komické a groteskné aspekty, preto sa dá predpokladať, že dobovo sa dielo chápalo ako zábavný román. (s. 78)

V tejto súvislosti si autorka všíma aj radikálnu odlišnosť druhej časti Cervantesovho diela, ktorú autor napísal v reakcii na apokryfné dielo. Odzrkadľujú sa v nej preto nielen renesančné tendencie, ale aj hravý spôsob, akým sa Cervantes usiloval vyrovnať s apokryfom.

V ďalších kapitolách Šišmišová naozaj dôkladne a vyčerpávajúco podrobuje román analýze, všíma si dejové línie, vložené príbehy, postavy, naračnú perspektívu, kompozíciu i symboliku. Upravuje mnohé názory, ktoré sa v priebehu rokov na text nabalili, a predstavuje ho ako mnohovrstvové dielo s komplikovanými dejovými líniami, ktoré je neustále živé. Stotožňuje sa s názorom španielskeho literárneho vedca J. B. Pascala, podľa ktorého postava dona Quijota nie je „komickou postavou, ako ho vnímali Cervantesovi súčasníci, ale ani tragickým hrdinom, ako ho videli romantici. Je postavou tragédie, ktorú nám Cervantes ponúka v kostýme komédie.“ (s.67) Milan Kopecký uzatvára druhú kapitolu výskumom rozprávačských postupov v románe a odvolávajúc sa na Rolanda Barthesa skúma otázku autorstva v diele.

Výzva mladej generácii

V kapitole Premeny recepčnej paradigmy skúma Šišmišová recepciu románu a interpretačné posuny, ku ktorým došlo v priereze historických období. Podľa autorky k najvýznamnejšej zmene prišlo na prelome 17. a 18. storočia zásluhou francúzskeho prekladu, na ktorého podklade vznikli preklady do iných jazykov, ale aj významové odchýlky. V ostatných rokoch sa v Španielsku zdôrazňovala potreba priblížiť román dnešnému čitateľovi. Na túto prácu sa podujal španielsky spisovateľ Andrés Trapiello, ktorý v roku 2015 previedol Cervantesov text Dona Quijota do modernej španielčiny.  

Monografia sa ďalej venuje francúzskym, nemeckým, maďarským, českým prekladom a recepcii románu v anglofónnych krajinách.

Eva Palkovičová vo svojom výskume upozorňuje, že české preklady románu Don Quijote de la Mancha boli od polovice 19. storočia prirodzenou súčasťou čítania Slovákov vďaka nulovej jazykovej bariére. (s. 236)

Šišmišová analyzuje aj prvé pokusy o preklad Cervantesovho románu u nás a bližšie sa zaoberá jediným slovenským prekladom Jozefa Felixa, ktorý vyšiel v roku 1950 vo dvoch zväzkoch pod názvom Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha (s prebásnenými textami od Vojtecha Mihálika). Autorka kapitoly mu venuje náležitú pozornosť, poukazuje na náročnosť jazykových prostriedkov, ktoré autor románu používal. Vzhľadom na časový odstup od prekladu je azda na mieste obrátiť sa spolu s autorkou k mladej generácii hispanistov s výzvou toto veľké dielo znovu preložiť, a tým prehodnotiť aj Félixov preklad a predstaviť dielo v súčasnom jazyku. (s. 258)

Dielo nespornej kvality

Eva Palkovičová sa v záverečných kapitolách venovaných literárnej recepcii románu podujala na skutočne náročnú úlohu – preskúmať ohlasy na Cervantesovo dielo v slovenskej literatúre od prvých zmienok v dielach spisovateľov až po recepciu v literárnych časopisoch.

Anikó Dušíková v nasledujúcej kapitole porovnávala román Don Quijote s dielom Jána Chalupku Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint -- Donquijotiáda podľa najnovšej módy; Paulína Šišmišová sa venuje postmoderným prepisom románu a zameriava sa na dielo Jána Švidroňa Posledná vízia Dona Quijota, ktoré je dômyselnou postmodernou brikolážou.

Ladislav Šimon našiel odkazy na postavu dona Quijota v modernej slovenskej lyrike v básňach E. B. Lukáča, Vladimíra Reisela, Milana Rúfusa a iných slovenských spisovateľov, ktorých texty interpretuje.

Posledné kapitoly sú venované scénickému a výtvarnému umeniu,  jeho recepcii v opere, balete, muzikáli, v slovenskom rozhlase i v televízii.

Postavu dona Quijota v ilustrátorskej tvorbe podrobne rozoberá Zsófia Kiss-Szemán, čím sa uzatvára rozsiahla monografia, ponúkajúca syntetický pohľad na život a dielo Miguela de Cervantesa, ktorej rozsah prevyšuje možnosti tejto recenzie.

Ide o zásadné dielo nespornej kvality, ktoré by sa malo stať neodmysliteľnou príručkou nielen univerzitných študentov hispanistiky, ale aj študentov a odborníkov blízkych odborov a každého, kto sa zaujíma o klasické literárne diela.

 

Lucia Turi Nagyová (1987)

Získala doktorát z estetiky v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie v Nitre. Venuje sa literárnej kritike a prekladu zo španielskeho jazyka.

 

Paulína Šišmišová, Eva Palkovičová (eds.): Cervantesov Don Quijote na Slovensku a vo svete

Bratislava: UK v Bratislave, 2021

 

Ilustrácia: Miguel de Cervantes Saavedra (29. 9. 1547 - 22. 4. 1616)

Zdroj: Wikipedia / Frederick Mackenzie