Vyhľadávanie
Na Filologickej fakulte Petrohradskej štátnej univerzity sa uskutočnil (14. – 19. marca) 40. ročník Medzinárodnej filologickej konferencie, na ktorej sa zúčastnilo vyše 2000 účastníkov. Ide o jednu z najvýznamnejších konferencií v celej krajine. Počas šiestich dní konferencie odznelo vyše tisíc príspevkov nielen domácich účastníkov, ale aj z Fínska, Švédska, Nórska, Francúzska, Slovenska, Ukrajiny, Bieloruska, Bulharska, Holandska, Chorvátska, Srbska, Španielska, Poľska, Litvy, Lotyšska, Estónska, Nemecka, Čiernej Hory, Veľkej Británie, či dokonca z Taiwanu. V paralelne prebiehajúcich 50 sekciách konferencie nechýbali príspevky venované aktuálnym problémom vedy o preklade, svetovej literatúre, dejinám jazyka, štylistike, dialektológii, fonetike, gramatike, lexikológii, lexikografii i frazeológii. Nemenej podnetné boli prednášky venované slovanskej jazykovede, ako aj slovanskej literatúre i medziliterárnym vzťahom. V rámci sprievodných podujatí sa prezentovali rôzne typy odborných publikácií, učebných materiálov i zborníkov z uplynulých ročníkov konferencie.Od roku 2008 je súčasťou každého ročníka Medzinárodnej filologickej konferencie rokovacia sekcia Slovania v neslovanských krajinách. Zároveň je súčasťou rovnomenného projektu, ktorý sa zrodil približne pred troma rokmi pod vedením vedúcej Katedry slovanskej filológie Petrohradskej štátnej univerzity prof. M. Kotovej, DrSc., ako reakcia na rastúci záujem vedcov o prínos slovanských kultúr do multikultúrnej globalizujúcej sa spoločnosti. Počas uplynulých desaťročí recepcia inonárodných literatúr v slovanských krajinách značne prevyšovala jej vlastnú produkciu aj export diel domácich spisovateľov do cudzích jazykov. Ako však tvrdia autori tohto projektu, v súčasnosti možno hovoriť o procese znovuzrodenia slovanských kultúr, ako aj o rastúcej potrebe ich prezentácie vo svete. Práve preto sa petrohradskí vedci usilujú zjednotiť kolegov zo slovanských krajín, aby spoločne skúmali a propagovali vlastnú kultúru v európskych i mimoeurópskych krajinách. Ich hlavnými oblasťami záujmu sú recepcia slovanskej kultúry, vedy a literatúry v neslovanských krajinách, vrátane prekladu slovanských literatúr do iných jazykov, ako aj exilová tvorba slovanských autorov v neslovanských krajinách. V nadväznosti na tieto témy už po tretíkrát zasadli za spoločný rokovací stôl vedci z Petrohradu, Moskvy, ale i zo Švédska, Lotyšska, Estónska, Českej republiky a tento rok prvýkrát aj zo Slovenska, aby sa vzájomne podelili o vlastné skúsenosti a poznatky o prijímaní slovenskej, poľskej, ruskej, českej, ukrajinskej, bieloruskej, srbskej i bulharskej vedy, kultúry a literatúry v USA, Veľkej Británii, Austrálii, Nemecku, Rakúsku, Nórsku i Švédsku. (Slovensko zastupovala v tejto sekcii interná doktorandka Oddelenia translatológie FF UKF v Nitre Mgr. Ľudmila Adamová, ktorá sa zaoberala špecifikami prekladu súčasnej slovenskej literatúry do angličtiny.) Problematike prekladu i pôsobenia slovenských autorov v zahraničí sa aktívne venuje aj Doc. Viktória Kniazková, CSc., z Filologickej fakulty Petrohradskej štátnej univerzity, ktorá vo svojom príspevku analyzovala exilovú tvorbu Ladislava Mňačka v Rakúsku. Všetky články budú publikované v pripravovanom zborníku Slovania v neslovanských krajinách (2).
