Podcast Knižná revue: Akú literatúru píše umelá inteligencia?

Naozaj nás môže umelá inteligencia pripraviť o prácu? Ako vyzerá elektronická literatúra? Aké riziká so sebou nesie exponenciálny nástup umelej inteligencie a ako sa prejaví v tvorivých profesiách? Na tieto i ďalšie otázky sa pýta moderátor a publicista Dado Nagy. Jeho hostkou je Zuzana Husárová, úspešná slovenská poetka, literárna vedkyňa a akademička na katedre digitálnych umení a katedre teórie na VŠMU v Bratislave.

Na akom princípe funguje neurónová sieť Liza Gennart, ktorá píše slovenskú poéziu? Zuzana Husárová do nej spolu s manželom hudobníkom a programátorom Ľubomírom Panákom vložila okolo 2080 diel slovenskej poézie. Na základe tejto rozsiahlej databázy stovky kníh a časopisov dokáže Liza Gennart písať poéziu na úrovni ľudskej bytosti.

„Umelé neurónové siete sú programy, ktoré sa snažia napodobniť ľudské neurónové siete. Samozrejme ale na oveľa menšom princípe, pretože my ešte stále nevieme, na čo všetko tie neurónové siete fungujú. Je to špecifický program, ktorý je založený na učení sa,“ hovorí Zuzana Husárová v podcaste.

V súčasnej dobe téma umelej inteligencie začína vstupovať do našich životov a jej použitie kladie čoraz viac otázok a etických dilem. Čo všetko tento mohutný nástup prinesie, je z veľkej časti na nás. Pokiaľ ale vývoj AI nebudeme usmerňovať a necháme ho stáť na zlých základoch, v určitej fáze ju už zrejme skrotiť nedokážeme.

Zuzane Husárovej navyše nepríde vhodné, aby ľudia prostredníctvom umelej inteligencie imitovali diela už zosnulých autorov a autoriek. „Chceli sme mať živú súčasnú literatúru, ktorá by rozprávala súčasným  jazykom, a ktorá by bola experimentálna do debaty súčasnosti.“

Vývoj experimentálnej tvorby vďaka Zuzane Husárovej a Ľubomírovi Panákovi už pred rokmi prerástol z fázy literárnej fantastiky do veľmi konkrétnych podôb a prináša tak so sebou množstvo nových otázok. Dnes ešte na väčšinu z nich vieme odpovedať, no je otázne, čo prinesie zajtrajšok.