Poetické, slovensko-rakúske fórum

   Minulý mesiac pripravilo Rakúske kultúrne fórum v Bratislave ďalší diel cyklu, v ktorom predstavuje vždy dvojicu autorov z Rakúska a Slovenska. Tentoraz zo svojej tvorby čítali O. P. ZIER a Marián HATALA. Básne dvoch generačne blízkych autorov pripomenuli aj isté poetické i noetické príbuzenstvo. Prehliadnuť nemožno najmä ich sklon k irónii, sebairónii, nechuť písať vážne o vážnych témach a neúctu nielen k literárnym konvenciám. Podľa O. P. ZIERA sa v Rakúsku stupňuje aj takto: „rozvážne, rozvážnejšie, najrozneváženejšie,“ „liečebný úspech“ nastáva, keď človek „vyjde zo seba / úplne; so / zdvihnutými rukami“, a jeho ľúbostná lyrika má i túto podobu: „A naozaj ťa / neruší ten / hluk, čo / nastane, keď / ráno / otvorím / oči?“

Marián HATALA prednášal básne ako životopisy každodennosti. V nich pes ťahá pána a pán ťahá človeka, zatiaľ čo cesta čaká, aby sa napokon pobrala ta, kam vedie. Alebo ktosi v noci nespí, stojí pri okne a dúfa, že nie je sám, že niekto zasvieti a obaja budú až do rána spolu, čo je „také nezvyčajne jednoduché / ako keď sa dvaja počúvajú / a k tomu ešte môže rozprávať každý / o sebe“.

-wa-