Ženská poetika bola v minulosti označovaná za príliš sentimentálnu, slaboduchú... Dnes sú ženy oslobodené a dôkazom kvality i hĺbky ženskej poézie bol Festival Jána Smreka, zvlášť podujatie Poézia písaná ženami, ktoré sa uskutočnilo prvý septembrový pondelok popoludní v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Publikum privítal riaditeľ festivalu, prekladateľ a básnik Milan Richter. Po jeho slovách nasledovala poetka Dana Podracká, podľa ktorej poézia zachováva psychickú tvár sveta a zachraňuje jej živú podobu. Refl exia Žijeme tajne jemnocitnej poetky Anny Ondrejkovej bola kritickým zamyslením nad súčasným stavom a funkciou poézie a jej mieste v našom živote. Pozvanie na seminár prijalo aj viacero zahraničných autoriek, medzi ktorými prišla svoj náhľad na tému prezentovať aj laureátka tohtoročnej Ceny Jána Smreka, poetka Jana Štroblová z Prahy. Svojou esejou Prepisovanie prispela i spisovateľka Stanislava Chrobáková Repar zo Slovinska, ktorej text bol kritikou na dodnes nevyriešený problém mylného vnímania ženskej poézie a prózy, ktorú laická a často žiaľ i odborná verejnosť škatuľkuje do ustálenej kategórie plnej predsudkov. Náhľad do vnútorného putovania za témou a prepojeniami medzi tvorivým písaním autorov priniesla nórska poetka Tone Hødnebø a ku komplexnému pomenovaniu foriem a fáz písania a charakteru ženskej poetiky pridala svoj diel i Etela Farkašová. Súčasťou seminára boli pohľady a básne Márie Bátorovej, Ivice Ruttkayovej, Hanky Koškovej, Judity Kaššovicovej a ďalších slovenských i zahraničných poetiek.