Vo foajé historickej budovy Univerzity Komen-
ského v Bratislave sa 4. mája objavilo biele plát-
no, pred ktorým sa v trištvrtehodinovom pásme
striedali traja študenti VŠMU – Mirka Durná,
Andrej Remeník a Betka Vrzgulová – pri recitova-
ní protivojnovej a antifašistickej poézie v rámci
cyklu podujatí Pokračujme bez fašizmu, ktorý
poskytol niekoľko zaujímavých kultúrnych akcií
v rámci osláv ku Dňu víťazstva nad fašizmom.
Na plátne za recitátormi sa odohrával smutný
a drastický príbeh druhej svetovej vojny – od
pochodujúcich armád až po kopy mŕtvol v kon-
centračných táboroch. Žiaľbohu, v posledných
dňoch nie je také isté, že sa nám nad fašizmom
v ľudských hlavách naozaj podarilo zvíťaziť, ako
o tom svedčia aj aktuálnejšie výjavy, vložené do
obrazov situácie spred viac ako sedemdesiatich
rokov – od pochodov slovenských neonacistov,
schovávajúcich sa za symbol fašistického Sloven-
ského štátu, až po brutálnu bitku pred nitrian-
skym barom Mariatchi, ktorá sa odohrala len
nedávno. Organizátori podujatia tým jasne dali
najavo – celkom správne – že odsudzujú fašizmus
a akékoľvek formy extrémizmu nielen v starom
kabáte, ale i prezlečené do novších mimikrov.
Ostatne, toto potvrdil aj výber básní, poézia
v prednese mladých hercov sa stala dominan-
tou podujatia a v reprezentatívnych priestoroch
najstaršej slovenskej univerzity naozaj zarezo-
novala. Prednesené boli napríklad básne Josého
Martího (Hostina tyranov), Federica Garcíu Lorcu
(Romanca o španielskom žandárstve), Pabla Ne-
rudu (Na vysvětlenou), Vítězslava Nezvala (Sen),
vrcholy večera predstavovali hlavne dve básne
Allena Ginsberga, ktoré sú už svojou povahou
predurčené na verejné recitovanie, a prednes
známej básne Paula Celana Fúga smrti, ktorá je
emblematickým a dychvyrážajúcim poetickým
svedectvom o holokauste.
Z domácej tvorby zaznelo niekoľko básní Laca
Novomeského (Šperk, Nohami hore) a texty Janka
Jesenského (Koncentrák), Jána Zambora (Zvykli
sme si na mier) a ikonická báseň Jána Smreka
Bacardi (zo zbierky Hostina, 1944), z ktorej sú
aj nasledujúce známe a veľmi sugestívne verše:
„Ani nebude dobre na svete, / kým ruky, ktoré plnia
náboje, / nenavrátia sa ku plneniu fliaš. / Prečo má
tiecť len krv? / Nech tečú nápoje! / Nech miesto
hromobitia kanónov / znie krotký cengot čiaš.“
