Miloš Dudáš sa zaoberá ochranou kultúrnych pamiatok, niekoľko rokov systematicky skúma sakrálnu architektúru na Slovensku a je autorom mnohých odborných štúdií a kníh o danej problematike (napr. Drevené kostoly, chrámy, zvonice na Slovensku v spoluautorstve s Alexandrom Jirouškom). Jeho najnovšia obrazovo-textová publikácia Drevené artikulárne a tolerančné chrámy na Slovensku (Tranoscius 2011) približuje históriu i súčasnosť sakrálnych stavieb, ktoré boli postavené na základe artikul prijatých v roku 1681 na Šopronskom sneme. Snem umožnil výstavbu protestantských cirkevných objektov v niektorých stoliciach a mestách Uhorska. Autor podrobne mapuje doterajšie vedecké bádanie a odborné štúdium, spomína významných priekopníkov ochrany pamiatok na našom území od čias Rakúsko-Uhorska až po súčasných špecialistov. Odkrýva príbehy najstarších evanjelických chrámov v kontexte náboženských a politických súvislostí. Veľký dôraz kladie aj na vysvetlenie častých stereotypov v poznaní a interpretácii drevených sakrálnych stavieb. Na Slovensku sa zachovalo len päť drevených artikulárnych objektov: v Kežmarku, Leštinách, Hronseku, Istebnom a vo Svätom Kríži. Posledný menovaný je dokonca najväčším dreveným chrámom postaveným zrubovou technikou v Európe. V knihe sa dozvedáme aj o tolerančných kostoloch z dreva. Na našom území existujú, žiaľ, už iba dva. Pomyselné putovanie po jedinečných architektonických skvostoch na Slovensku Dudáš končí prezentáciou chrámu z Podhorian a z Dúžavy, ktoré takisto predstavujú vzácny odkaz našej histórie.