Potlesk pre knihy v Čechách

Hlavným zmyslom výročnej českej ceny Magnesia litera je nájsť kvalitné knihy v množstve vychádzajúcich titulov. Jej 3. ročník vyvrcholil v sále Mestskej knižnice v Prahe 3. marca. Odborné poroty zložené z literárnych kritikov, spisovateľov, nakladateľov a kníhkupcov, ale aj vedcov, ktoré navrhli Obec spisovateľov, Obec prekladateľov, česká pobočka PEN a Ústav pre českú literatúru ČAV vybrali v siedmich kategóriách po troch tituloch a z nich vzišli tituly víťazné. Za objav roku označili 22-ročného prozaika Jonáša Tokarského a jeho dielko Alchymické dítě a jiné povídky z nakladateľstva Paseka. Tento študent Vysokej školy baníckej v Ostrave prezradil, že má k alchýmii blízko aj v živote a odporúčal ju pre jej záhadnosť. Literu za prekladateľský čin udelili Anežke Charvátovej za preklad diela peruánskeho spisovateľa Maria Vargasa Llosu Vypravěč z vydavateľstva Mladá fronta. Cenu jej udelili za suverénny preklad diela, hmýriaci reáliami zo života amazonských indiánov, s ktorými autor knihy strávil pred rokmi istý čas a potom zážitky spolu s fikciou pretavil do románu.

Literu za knihu pre deti a mládež dostala mladá autorka Lucie Seifertová za Dějiny udatného českého národa a pár bezvýznamných světových událostí (Knižní klub/Petr Prchal)Dlhý je nielen názov, ale aj kniha, keďže ide o leporelo, merajúce po rozložení deväť metrov. Porota ocenila mierne ironické zveličenie centrizmu českých krajín v histórii medzi okolitými krajinami a najmä výtvarnú a grafickú stránku knihy. Nenásilnou, ale neskresľujúcou formou pomáha upevňovať v pamäti detí výjavy z českých dejín. Ďalším vážnym kandidátom na cenu bol Pavel Šrut s Velkou knihou českých pohádek (Readers´s Digest), v ktorej podal deťom rozprávky K. J. Erbena, B. Němcovej a ďalších českých klasikov prijateľnou formou, v súčasnej, pritom čistej češtine.

Magnesia litera za prózu náleží Antonínovi Bajajovi za knihu Zvlčení (vydavateľstvo Petrov) o vzťahu človeka a prírody. Ďalší nominovaní boli Daniela Hodrová a jej kniha Komedie (Torst) a Edgar Dutka s knihou U útulku 5 (Prostor).

Víťazom v poézii je Karel Šiktanc s básnickou zbierkou Zimoviště (vyd. Karolinum). Hlboko ma zasiahol príhovor ďalšieho z nominovaných na cenu za poéziu, podľa výzoru veľmi mladého Milana Děžinského, autora zbierky Slovník noci. Povedal (so všetkou vážnosťou), že má pocit, že ďalšie udalosti v jeho živote už nebudú umocnené tak emocionálne, ale viac rozumovo, preto ďalšiu zbierku básní už asi nenapíše.

Literu za náučnú literatúru získal historik Jiří Suk za dielo Labyrintem revoluce (vyd. Prostor). Je to čosi ako anatómia priebehu odovzdávania moci po zamatovej revolúcii roku 1989, keď sa napríklad disidenti stretávali s realitou moci a autor sa ocitol v tomto virvare ako študent filozofickej fakulty Karlovej univerzity. Ako konštatovali členovia poroty, v tejto kategórii boli prihlásené prevažne umelecké publikácie, a to najmä obrazové monografie, a dve z troch nominovaných boli svojím charakterom práve takéto: Karel Srp – Jana Orlíková Jan Zrzavý a Ladislav Sutnar: Design in Action, Praha-New York  kolektívu autorov.

Literu za vydavateľský čin pririekli knihe Pavel Juráček: Deník (Národní filmový archiv). Ide o knižné spracovanie denníkov Pavla Juráčka, scenáristu a režiséra s originálnym videním, ktorý v 60. rokoch prišiel ako študovať do Prahy, aby tu zažil rok 1968, a v jeho súkolí zažil trpkosť sklamania z politiky aj v súkromí. Následne emigroval do Nemecka, po rokoch sa vracia, ale opotrebovaný, a jeho koniec je tragický.   

Ešte boli udelené Kniha roka – tú získal už spomínaný Labyrint revoluce Jiřího Suka, Cena čitateľa sa ušla Zdeňkovi Svěrákovi za knihu Jaké je to asi v čudu  a napokon Litera za prínos českej literatúre. Tou sa môže pýšiť Český rozhlas 3 – stanica Vltava, a to za sústavnú podporu literatúre vo svojom vysielaní. Šéfredaktor literárnej redakcie Jan Halas v poďakovaní nezabudol podotknúť, že je to zásluha celého kolektívu redaktorov. A hovoriac za seba, povedal, že jemu bol osud s knihou predurčený už tým, že prišiel na svet do rodiny, ktorá mala doma okolo 10 tisíc kníh (je synom básnika Františka Halasa).

Inak sa ku knihe stavia najmladšia generácia českých čitateľov. Skôr než o čítanie kníh ide o čítanie textov na jedno použitie, a to vďaka internetu, tlači, príležitostne recyklovaných textov, nekonečných návodov na použitie všeličoho... Preto – ako povedal jeden z ocenených – skôr než tvorivé písanie by sa malo na rôznych literárnych akadémiách a vyšších stredných školách vyučovať tvorivé čítanie. Lebo len vtedy, keď sa zaiskrí medzi autorom a čitateľom, je kniha dopísaná.    

Jarmila Wankeová