Vyhľadávanie
Počas druhej októbrovej soboty na nádvorí Albrechtovho domu pokrstili a diskusiou uviedli slovenský preklad knihy švajčiarskeho novinára a spisovateľa Sachu Batthyanyho Čo to má spoločné so mnou? Autor sa besedy zúčastnil osobne, a tak vyše hodinu na čerstvom vzduchu, v diskusii s Michalom Hvoreckým v rámci sprievodného programu medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet, rozprával o knihe a odpovedal na otázky. Hoci je publikácia autorov debut na pôde reportážnej literatúry, dostal sa s ňou do finále ceny Ryszarda Kapuścińského za rok 2018.
Téma knihy nie je taká poetická ako priestor, v ktorom sa o nej hovorilo. V Albrechtovom dome býval totiž slovenský skladateľ Alexander Albrecht. Zohral významnú úlohu v bratislavskom hudobnom živote medzi dvoma svetovými vojnami. Publikácia sa spája s temnými dejinami Strednej Európy. Sacha Batthyany v nej pátra po informácii, ktorú sa dozvedel náhodou od kolegyne z novinárskej brandže a z článkov novín. Jeho prateta Margit, manželka brata spisovateľovho starého otca, chudobného maďarského grófa a súčasne jedna z najbohatších žien v Európe, vnučka nemeckého oceliarskeho baróna Augusta Thyssena sa v marci 1945 „údajne zúčastnila na masakri v rakúskom pohraničnom meste Rechnitz, pri ktorom zavraždili stoosemdesiat Židov. Vraj usporiadala oslavu, tancovala, pila a o polnoci akoby zo žartu priložila nahým mužom a ženám pištoľ k hlave a stlačila spúšť,“ píše sa v knihe.
Sasha Batthyany najskôr neveril. „Teta Margit? Tá s tým jazykom?“ Informácia mu vŕtala v hlave natoľko, že sa ňou zaoberal sedem rokov. Bádal v archívoch, cestoval, robil rozhovory, až pokiaľ nenapísal knihu. Nepátra v nej len o tom, ako to v skutočnosti bolo počas spomínanej noci, ale dozvedáme sa v nej celkovo aj o osudovej dobe. O živote v Horthyovskom Maďarsku, o spolupráci s nacistami, o krutom zaobchádzaní so židovským obyvateľstvom, príchode ruských vojsk, ale aj o známej Židovke šľachtickej rodiny Agnes, čo Osvienčim prežila.
V knihe nájdeme aj príbeh o starom otcovi autora, ktorý musel narukovať na front po boku Nemcov a zajali ho Rusi. Strávil v Gulagu desať rokov. Spisovateľova babička z rodu Esterházyovcov prežila smrť novonarodeného synčeka. Zdolali ho ťažké podmienky pred koncom vojny. Mladá mamička sa s ním skrývala v pivnici, kde nebolo dostatok vody. Prišla o mlieko. Zomrel presne v deň, keď skončila vojna.
Súčasťou krstu knihy bola aj prechádzka po historickej Bratislave a zastavenie sa na miestach, kde žili obete fašistov. Záujemcovia sa pri výklade Andreja Čierneho z o. z. Antikomplex.sk mohli dozvedieť o tom, ako a kde bývala Gizela Fleischmannová, Jakub Oesterreicher a Jozefa Oesterreicherová. Vrcholom podujatia bolo osadenie pamätného kameňa, tzv. Stolpersteinu pred Úradom vlády. Tento patrí pamiatke Ing. Jána Országha, ktorý pochádzal z významnej rodiny z Turca. Bol diplomatom a pôsobil aj v protifašistickom odboji v skupine Flóra. Venoval sa spravodajskej činnosti. Udržiaval spojenie medzi domácim odbojom a exilovou vládou. Tesne pred oslobodením Bratislavy ho odhalili a s ďalšími vyše sto ľuďmi previezli do koncentračného tábora Mauthausen. Tam bol 10. 4. zavraždený v plynovej komore.
