Vyhľadávanie
Povrazolezci v pražskej Balbínke (bez záchrannej siete)
Balbínova poetická „hospůdka“ na Vinohradoch v Prahe dýcha rovnako ako jej meno: starosvetsky a poeticky. Trochu starosvetská je už paradoxne aj naša madam literárna moderna, veď sa narodila v 19. storočí vo Francúzsku. A práve v tomto historickom bode vystupuje básnik a spisovateľ po prvý raz riskantne na lano: bol to Théodore de Banville, ktorý dal poézii harlekýnsky, molièrovský smiech, cirkusové čaro svojimi Povrazolezeckými ódami. (Odes funambulesques, 1871)
Vo štvrtok 21. apríla sa zišli v Balbínke hneď traja novodobí povrazolezci. Domáci Petr Skarlant pozval z Bratislavy Mariána Hatalu a Jozefa Kollára. Nesúrodá spoločnosť, ale celok je prekvapivo komplementárny. Koreňmi surrealistický básnik Petr Skarlant nahmatá v pamäti kotviaci uzol svojho autorského- povrazolezeckého lana: je to Paríž, kde koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia zažil osudové balansovanie medzi návratom do vlasti a túžbou zostať v meste, ktoré ho urieklo na celý život. Balbínku pretína pri čítaní jeho básní povestný parížsky „frisson galvanique“. Ale vzápätí prichádza návrat do prozaickej reality, ktorá nás fascinuje úplne inými prostriedkami: spisovateľ a publicista Jozef Kollár nachádza osudové momenty svojich krátkych poviedok v skutočných udalostiach, ktoré spätne umelecky znepokojujú svojou kurióznosťou. Marián Hatala držal priebeh večera suverénne vo vlastnej réžii, veď je z titulu českého výboru svojej poézie (Provazochodec, Praha: Akropolis, 2004) vlastne vrchným povrazolezcom. Je básnikom najmodernejšieho typu: v jeho textoch niet ozdôbok a zvetraných rekvizít, reže slovom do hĺbky kostí, ale s ľahkosťou a hravosťou – jednoducho: povrazolezec!
Wanda Heinrichová
