Vyhľadávanie
Poznáme súčasnú slovenskú literatúru?
Tejto téme sa venovali knihovníci počas celoslovenského seminára (6. mája) v Mestskej knižnici v Bratislave. Usúdili, že práve oni by mali dobre poznať dnešnú literatúru, a preto pozvali vedeckých pracovníkov Ústavu slovenskej literatúry SAV, aby ich oboznámili ,,s tým najdôležitejším, čo sa v literatúre deje“. Súčasnú slovenskú prózu predstavil Vladimír Barborík, ktorý sa vzhľadom na veľkú produkciu v tejto oblasti zameral na druhú polovicu uplynulého desaťročia. Charakterizoval ,,trendy“ literatúru a jej autorov, poukázal na rôzne podoby prózy, zmeny jazykového štýlu aj úlohy spisovateľa v spoločnosti. Vyrovnávanie sa s minulosťou prešlo zo spisovateľov na historiografiu. Pripomenul funkciu literárneho marketingu a jeho vplyv na popularitu niektorých titulov aj autorov. Situáciu v slovenskej poézii po roku 1989 načrtla Ľubica Somolayová, ktorá priblížila tvorbu Trnavskej skupiny, Osamelých bežcov (majú dnes najsilnejší vplyv na slovenskú lyriku), ďalej poetiek, zástupcov duchovnej a filozofujúcej poézie, mladšej i najmladšej generácie. Svoj prehľad doplnila aj informáciami o tvorbe básnikov – mužov, ktorí publikujú pod ženskými menami. Literatúru pre deti priblížila inou formou Timotea Vráblová, ktorá sa vo svojom vystúpení orientovala na vybrané tituly a niektorých autorov. Rozhodla sa, že ponúkne knihovníkom knihy, s ktorými sa dá dobre pracovať a prispievajú zároveň k rozvoju detí. Pozornosť upriamila na originálne témy a úspešné tituly G. Futovej, upozornila na svojský a zaujímavý jazyk J. Milčáka, podnetný text J. Bodnárovej, inšpirujúce knihy J. Uličianskeho. Pri charakteristike diel a v celom vystúpení sa usilovala podať knihovníkom pomocnú ruku, čo sa jej aj podarilo.
Na záver celkový pohľad na literárny život na Slovensku po roku 1989 pripravila Dana Hučková. Poukázala na zlom v 2. polovici 90. rokov, keď nastúpil proces reintegrácie autorov, čo boli dovtedy mimo oficiálnej literatúry, došlo k presúvaniu hodnôt, oslabeniu posolstva literatúry, ktorá sa ocitla na okraji záujmu spoločnosti. Zoznámila s tvorbou vtedajšej strednej generácie, exilovou a tzv. šuplíkovou literatúrou, ako aj činnosťou literárnej skupiny Barbari. Pozornosť venovala literárnym časopisom, nástupu komerčnej literatúry na knižný trh, vydavateľstvám, ktoré vydávajú slovenskú literatúru, ďalej literárnym festivalom, súťažiam, spisovateľským organizáciám a inštitucionálnej základni. Obsiahle informácie o súčasnom stave slovenskej literatúry na seminári iste prispeli k rozšíreniu poznatkov knihovníkov. Vzhľadom na množstvo údajov, mien, titulov kníh by viacerí privítali prehľadný materiál v tlačenej podobe.
Lýdia Čelková
