Pozvánka na medzinárodný literárny seminár

Literárne informačné centrum pozýva na medzinárodný seminár

Pozvánka na seminár

 

 

Hostia z Arménska:

David Muradjan – spisovateľ, scenárista, dramatik, filmový teoretik

Diana Hambardzumjan – spisovateľka, prekladateľka, pedagogička

Levon Ananjan – novinár, básnik, prekladateľ

 

Diskusné témy seminára:

  • Súčasná slovenská próza
  • Súčasná arménska próza
  • Súčasná slovenská poézia
  • Súčasná arménska poézia
  • Súčasná slovenská dramatická tvorba
  • Súčasná arménska dramatická tvorba
  • Preklady slovenskej literatúry v zahraničí a ich podpora
  • Spolok slovenských prekladateľov umeleckej literatúry a jeho aktivity
  • Revue slovenskej literatúry: jedinečné fórum na prezentáciu
    zahraničnej literatúry na Slovensku

Záujemcov o účasť na seminári prosíme kontaktovať:

Ina Martinová  -  Tel.: 02 / 2047 3512  -  E-mail: ina.martinova@litcentrum.sk

David Muradjan

David Muradjan

spisovateľ, scenárista, dramatik, filmový teoretik

Študoval na Jerevanskej štátnej univerzite a od roku 1994 učí na Jerevanskom štátnom divadelnom a filmovom inštitúte, kde je profesorom. V rokoch 1971 – 1973 pra­coval v redakcii Arménskeho rozhlasu. Potom v sce­náristickom oddelení arménskeho filmového štúdia. V rokoch 1997 – 2000 sa stal jeho vicepezidentom. V rokoch 1987 – 1997 bol programovým riaditeľom 1. pro­gramu arménskej štátnej televízie. Od roku 1994 do 1996 a opäť od roku 2001 je tajomníkom Zväzu arménskych spisovateľov. Od roku 2008 je štátnym tajomníkom mi­nisterstva kultúry Arménska.
     Prvá kniha Chcem vám povedať mu vyšla roku 1976. Odtvedy vydal sedem kníh, píše scenáre, divadelné hry, články  a knihy pre deti. Roku 2000 sa zúčastnil na projekte Literárny express, or­ganizovanom Európskou úniou a UNESCO, kde sa stretli tvorcovia zo 40 európskych krajín (zo Slo­venska Ján Lenčo, Albert Maren­čin a Peter Pišťa­nek). Plo­dom týchto stretnutí a kul­­­­­túrneho spoznávania bola kniha Vlaky a stanice (2001) a scenár k filmu Na európskych kolesách (2002). Za hru Náš starý klavír (2003) získal cenu Zväzu arménskych spisovateľov “Najlepšia hra roka”.  Za knihu esejí Zákon dedičnosti získal cenu Zväzu arménskych novinárov “Zlaté pero”. Jeho knihy sú preložené do ruštiny, ukrajinčiny, gruzínčiny, tadžičtiny, nemčiny, rumunčiny, angličtiny.

Diana Hambardzumjan

Diana Hambardzumjan

spisovateľka, prekladateľka, univerzitná pedagogička

Študovala na Jerevanskej štátnej univerzite jazykov na ka­tedre anglistiky, kde ostala pracovať. Roku 1990 získala titul PhD. a roku 1999 sa stala docentkou, roku 2007 získala titul DrSc. z politológie. Napísala vyše 40 vedec­kých článkov, ktoré publikovala v domácej aj zahraničnej odbornej tlači. Na medzinárodných konferenciách prednášala o literature, jazyku a prekladateľstve. Na tému umeleckého prekladu vydala dve monografie a je spoluautorkou vysokoškolskej učebnice Sprievodca kritickým myslením (2004) a autorkou učebnice Príručka prekladateľov umeleckej literatúry (2009).

Diana Hambardzumjan píše kratšie prózy, ktoré vyšli v domácich aj zahraničných literárnych časopisoch. Prekladá z angličtiny do arménčiny a naopak (W. Faulkner, K. Vonnegut, D. Barthelme, P. Najarjan, W. Saroyan). Cez angličtinu preložila povied­ky štyroch slovenských autorov, ktoré vyšli v Antológii súčasnej slo­ven­skej prózy (2009).

Výber z diela:

Mliečna cesta (1999), novela
Cez spálené mosty (2004), novela
Zármutok a ťažkosti od Noemových čias (2008), zbierka poviedok, esejí a rozhovorov.
V Bohom obývanej krajine (2009), zatiaľ nevydaný román, ocenený Cenou Aru Abrahamjana v máji 2009.

Levon Ananjan

Levon Ananjan

novinár, básnik,
prekladateľ

Študoval filológiu na Jerevanskej štátnej univerzite. Pôsobil v rozličných periodikách. Takmer 25 rokov pracoval pre mesačník Garoun (Jar), v rokoch 1990 – 2001 bol jeho šéfredaktorom. Roku 2001 bol zvolený za pred­sedu Spolku arménskych spisovsteľov. Súčasne vyučuje na Jerevanskej štátnej univerzite na katedre žurnalistiky. Je prezidentom neziskovej organizácie Novemberjan a členom Zväzu novinárov.
     Vydal 15 kníh, publikoval články o umení, literatúre, so­ciálnych veciach a politike. Prekladá z ruštiny a angličtiny. Založil vydavateľstvo Apollo.

Výber z diela:

Dráma na javisku a na plátne (1996)
Korene a lístie (1987), preklady z angličtiny a ruštiny
Nepokoj (2004)
Súčasná ruská socha (2005)